Kresťanské slovo do celého sveta
Je nepochybné, že dnes v 21. storočí majú masmédiá rozhodujúcu úlohu na formovanie človeka, najmä ak rodina zanedbáva svoje poslanie a deti trávia väčšinu času pred
televízorom ako s otcom či matkou. A na čo si zvyknú v útlom detstve, ostáva s nimi často navždy. A my dospelí radšej čítame bulvár, hľadíme na rovnako orientované televízne programy a to isté aj počúvame .
„Medzi podivuhodnými vynálezmi techniky, ktoré s Božou pomocou um človeka vyvinul, Cirkev s osobitnou starostlivosťou víta a sleduje tie, ktoré sa týkajú predovšetkým ľudského ducha a otvorili tak nové cesty k veľmi rýchlemu šíreniu správ, myšlienok a poznatkov každého druhu,“ čítame v Deklarácii II. vatikánskeho koncilu Inter mirifica.
NÁSTROJ EVANJELIZÁCIE
Aj keď dnes už nie na prvom mieste, ale iste ani nie na poslednom medzi masovými médiami je rozhlas. V súčasnosti nie je už iba výsadou štátov. Tieto možnosti majú súkromné spoločnosti i jednotlivci. Má ho – a to prakticky od začiatku existencie rozhlasového vysielania vôbec – aj najmenší štát na svete Vatikán. Má ho rímskokatolícka cirkev ako hlas Petra, Svätého Otca, ktorý ide v rozličných jazykoch do celého sveta. Je to Rádio Vatikán, ktoré je aj v súčasnosti dôležitým nástrojom evanjelizácie.
Jeho začiatky boli síce skromné, no historicky veľmi dôležité. Vatikán sa veľmi skoro zaradil medzi štáty a organizácie, ktoré začali používať vynález bezdrôtového prenosu zvuku pomocou elektromagnetických vĺn. V dnešnej podobe Vatikán ako samostatný štát existuje od Lateránskych dohôd z 11. februára 1929, ktoré konečne vyriešili tzv. Rímsku otázku po zániku Pápežského štátu 20. septembra 1870.
Na žiadosť pápeža Pia XI. (1922 – 1939) jeho stavbu viedol sám vynálezca rádia
Guglielmo Marconi (1874 – 1937). Aj keď sa tento slávny Talian osobne poznal s Jozefom Murgašom (1864 – 1929) a poznal jeho práce, vo svete je náš Jozef Murgaš, katolícky kňaz a maliar, ako spoluvynálezca bezdrôtového prenosu zvuku takmer neznámy. Našťastie vieme o ňom aspoň my. V Bratislave na budove hlavnej pošty má pamätnú tabuľu. Jozef Murgaš mal bezdrôtový prenos patentovaný v USA už v roku 1904 a v roku 1905 aj uskutočnil prvý
diaľkový bezdrôtový prenos hovoreného slova – a rádio bolo na svete.
PRVÉ VYSIELANIE
Vráťme sa však do Vatikánu. Začiatok vysielania Rádia Vatikán sa uskutočnil 12. februára 1931 úvodným oznamom Marconiho a potom prejavom pápeža Pia XI. v latinčine: „Obraciame sa na celé ľudstvo a na všetko stvorenstvo slovami Písma: Nebesá, počujte, čo hovorím; zem, počuj slovo mojich úst; napnite svoj sluch všetci, čo obývate zem. Naším prvým slovom nech je: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Vedením Vatikánskeho rozhlasu pápež Pius XI. poveril jezuitov. Prvé vysielanie z
Vatikánu v slovenskej reči bolo vianočné posolstvo pápeža Pia XII. na Vianoce 25. decembra 1943 o 15. hodine. Významnou mierou k tomu prispel vyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karol Sidor. Posolstvo čítal P. Alexander Chrappa OFM Conv., profesor pastorálky a liturgie a rektor Teologickej fakulty Seraficum v Ríme.
TRIKRÁT TÝŽDENNE
Pravidelné slovenské vysielania sa začali o štyri roky neskôr 21. decembra 1947. Odvtedy sa vysielalo po slovensky trikrát do týždňa, a to najprv v jednej štvrťhodine spolu s českým programom, neskôr samostatne. Informácia o tom bola publikovaná 21. decembra 1947 aj vo vatikánskom denníku L’Osservatore Romano.
Prvý zo slovenských jezuitov, stabilne určený na prácu vo Vatikánskom rozhlase, bol P. Pavol Bajan SJ(1948 – 1950). Urobil všetko preto, aby sa slovenské vysielanie úplne osamostatnilo, čo sa mu podarilo 2. februára 1949, a od 3. júla 1949 sa datuje každodenné slovenské vysielanie v trvaní pätnásť minút.
Zo zoznamu jezuitov, ktorí prispievali do vysielania alebo pracovali v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu, nemôžeme vynechať Jána Babjaka, Vincenta Danču, Petra a Vlastimila Dufku, Jána Ďačoka, Jozefa Gajdára, Pavla Hnilicu, Ignáca Kubeša, Šebastiána Labu, Michala Lacku, Félixa Litvu, Štefana Porúbčana, Stanislava Polčina, Štefana Senčíka, Rajmunda Ondruša, Jozefa Šveca, Jaroslava Rindoša a Cyrila Vasiľa.
Popri jezuitoch k spolupracovníkom Slovenskej redakcie patrili aj saleziáni: otec Bohuslav (Ľudovít Macák), Jozef Heriban, Anton Hlinka, Augustín Nádaský, Ľudovít Ondrejka, Andrej Paulíny, Klement Poláček a Gorazd Zvonický. Svoj veľký podiel najmä autorskej práce na vysielaní Rádia Vatikán v slovenčine mali aj diecézni kňazi: Anton Botek, Štefan Fogaš, Dominik Hrušovský, Ján Loydl, Štefan Náhalka, Jozef Tomko, Jozef Vavrovič, Štefan Vrablec a Jozef Zlatňanský. Ako redaktori tu pracovali Pavol Brzý, Jozef Kráľ a autor týchto riadkov. Za rehoľné sestry spomeniem aspoň františkánky Lucetu Macíkovú, Almu Gallovú a Magdalénu Sumilasovú. V súčasnosti ich štafetu prevzali sestry z Kongregácie Jesu Jaroslava Kochjarová a Agnesa Jenčíková.
Z laických spolupracovníkov Slovenskej redakcie VR treba spomenúť aspoň operného speváka Ladislava Pudiša (bol aj vedúcim Liturgického oddelenia VR) v sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch, prof. Františka Vnuka v rokoch 1984 – 1985a Ľudovíta Malíka v rokoch 2000 – 2006.
V roku 1984 prišiel pracovať po druhýkrát ako šéf slovenského programu P. Štefan Senčík SJ, ktorý v roku 1988 uviedol ako svojho nástupcu blízkeho spolupracovníka tajného biskupa Jána Ch. Korca Františka Sočufku. (To platí doslovne aj v inej oblasti: F. Sočufka a J. Ch. Korec v osemdesiatych rokoch spolu opravovali v Bratislave výťahy.)
NA PIATICH KANÁLOCH
P. František Sočufka SJ v roku 1991 inicioval dohodu o spolupráci medzi Vatikánskym rozhlasom a Slovenským rozhlasom (dnes RTVS) v Bratislave. Na základe tejto dohody Slovenský rozhlas už vyše dvadsať rokov týždenne vysiela desaťminútový osobitný program. Po P. Sočufkovi vedenie slovenskej redakcie prevzal P. Leopold Slaninka (2006 – 2008), po ňom bol dva roky vo vedení redakcie (2009 – 2011) P. Jozef Šofranko SJ. V súčasnosti je šéfredaktorom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu P. Jozef Bartkoviak SJ.
P. Sočufka v roku 2002 obhájil doktorskú tézu Diakonia slova v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, ktorá vyšla aj knižne. Podrobne v nej spracoval dejiny Vatikánskeho rozhlasu s dôrazom na slovenské vysielanie od začiatku až po jubilejný rok 2000. Autor v diele upozorňuje na dôležitú službu slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu aj v súčasnosti.
Vatikánsky rozhlas dnes vysiela denne na piatich kanáloch vyše šesťdesiat hodín. Každý deň ide do éteru slovo v štyridsiatich rozličných jazykoch. K tomu treba prirátať desať ďalších jazykov s týždennou periodicitou a sedem s menej ako týždennou. Vysiela do všetkých kútov sveta. Stredné vlny Rádio Vatikán už nepoužíva; pre oblasť Ríma ostali veľmi krátke vlny FM a pre celý svet je to najmä satelitné vysielanie na satelite Hot Bird 13 stupňov východne a internet: www.radiovaticana.org. Na Slovensku je denné vysielanie preberané Rádiom Lumen na rozličných frekvenciách, ktoré možno zasa nájsť na www.lumen.sk. Program Rádia Vatikán ide o 20.15 hodine s reprízou ráno 5.15 hodine.
Ján KOŠIAR – Foto: www.fotovisura.com
Autor pracoval vo Vatikánskom rozhlase v rokoch 1999 – 2005.