Moc môže klamať koľko vládze, vo volebnom programe však Dohodu USA ‒ SR nemá. Prestížny denník The New York Times vydal správu, z ktorej vyplýva, že Spojené štáty americké v prípade vojny s Ruskom plánujú poskytnúť výcvik ukrajinským povstalcom v krajinách, ktoré sú súčasťou východného krídla NATO, menovite v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Výcvik má prebiehať tak, aby odtiaľto mohli vojská preniknúť priamo na Ukrajinu. Zbrane by poskytli Spojené štáty. „Bývalý najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO admirál James Stavridis prirovnal plánovanú operáciu k americkej podpore mudžahedínov v Afganistane na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia,“ napísal Eduard Chmelár. No pekne! Slovensko ako základňa výcviku cudzích záškodníkov? Každému musí byť jasné, prečo sa koaličná moc, reprezentovaná najmä prezidentkou a ministrami zahraničia a obrany, tak zúfalo ponáhľa s podpisom Dohody o obrannej spolupráci medzi USA a SR.
■ KLAMSTVÁ VOLIČOM
České médiá nedávno v jednom zo svojich komentárov informovali, že ani jedna zo strán slovenskej vládnej koalície nemá v predvolebných programoch spred parlamentných volieb v roku 2020 o prenájme slovenských základní Američanom ani slovo. Jedinú zmienku o tom nenájdeme ani v dvestostránkovom programe OĽaNO, ani v stodvadsaťosemstránkovom programovom dokumente hnutia SME RODINA, ani vo vy vyše dvestostránkovom programe SAS, ani v štyridsaťšesťstránkovom základnom programovom dokumente strany Za ľudí. Tieto strany teda v predminuloročných parlamentných voľbách oklamali voličov. Pre zaujímavosť, plán na umiestnenie amerického radaru v Českých Brdoch tajila vo voľbách do českej Poslaneckej snemovne v roku 2006 v Českej republike aj budúca Topolánkova koalícia – a práve toto oklamanie voličov hralo dôležitú úlohu pri následných protestoch a napokon aj pri páde Topolánkovej vlády.
■ RUSKÁ RULETA
Aktuálna slovenská diplomacia negovala Slovanstvo ako dominujúci faktor v zahraničnej politike Slovenskej republiky od jej osamostatnenia na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Obrátila kurz a jasne ukazuje – s veľkou dávkou trápnosti – okolitému svetu, že Slovenská republika sa túži stať vazalom Spojených štátov amerických. Hádam asi najúslužnejšie zo všetkých postkomunistických štátov bývalého východného bloku. Tragédiou je, že túži po tom súčasná koaličná moc, národ rozhodne nie. Sulíkov nominant Ivan Korčok vykonáva takú nadprácu v podliezaní Washingtonu, na akú sa neodvážil vari ani socialistický minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek voči Moskve. Konanie ministra obrany Naďa sa slušne ani komentovať nedá. Zaráža aj postoj prezidentky Čaputovej, ktorá sa o Dohode jasne vyjadrila, že ju podporuje, ale... podpíše ju len s akýmsi opäť trápnym „interpretačným prídavkom“, ktorý Američanov k ničomu nenabáda a ani nezaväzuje!
■ MEDIÁLNA TRAGÉDIA
Moci servilné, moc adorujúce a mocou zaplatené médiá (vraj hlavného prúdu) o takej závažnej otázke, ako je Dohoda, buď vôbec neinformujú, alebo opakujú Naďove bohorovnosti o tom, že každý iný názor ako ten jeho je lož, hoax a zavádzanie. A to sa k tomu istému postoju ochotne a nepochopiteľne práve tak ako neakceptovateľne znížil aj predstaviteľ slovenskej diplomacie Ivan Korčok. Časť spolitizovaných „mimovládok“ ide priam na stachanovské výkony, aby čo najviac zmanipulovali verejnosť proamerickými lžami. Vzhľadom až na dojemnú starostlivosť ministerstva kultúry o jednofarebnosť mediálnej scény „boli zaniknuté“ tradičné tituly, ktoré takéto vymývanie mozgov zo strany hlavného mediálneho prúdu dokázali v minulosti aspoň trochu korigovať.
■ ÚDER ŠABĽOU
Kým sporný dokument pôjde ešte do parlamentu alebo sa zo zamilovanosti k spojencom preberie prezidentka a azda „vypukne“ referendum, v marci už aj tak naše letiská v Kuchyni a na Sliači budú slúžiť letectvu cudzích armád. Na verejnosť sa totiž dostali informácie o rozsiahlom armádnom cvičení. Je takmer isté, že sa uskutoční aj s podporou letectva. A tak ešte nie je ani oficiálne podpísaná dohoda s USA, ale plány sú už jasné! Priestory Centra výcviku Lešť, posádkového cvičiska Levice a tiež letiska Sliač môžu už prvého marca očakávať tritisíc vojakov s približne tisíckou kusov vojenskej techniky na cvičení Saber Strike (Úder šabľou), ktoré sa uskutoční od 1. do 14. marca. Informovali o tom Parlamentné Listy. Zámerom cvičenia podľa hovorcu Ozbrojených síl SR Štefana Zemanoviča je „preskúšanie dôležitých obranných spôsobilostí a spolupráce profesionálnych vojakov v medzinárodnom zoskupení“. Slovensko sa tak zapojí do širšej série cvičení od Pobaltia cez Poľsko, Českú republiku až po Rumunsko. Ako uviedol náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko, organizácia cvičenia tohto rozsahu je pre ozbrojené sily výzvou. Zdá sa však, že pre Slovákov tiež. Lenže s inou konotáciou. Tu totiž ide už o reálny začiatok straty národnej suverenity a zvrchovanosti.
Štefan ZLATOŠ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK