Niekto si chce zabezpečiť budúcnosť, iný ventiluje osobnostné komplexy. Slovenská volebná kampaň je – mierne povedané – nateraz viac ako bizarná. Vlastne je taká istá, aké bolo celé (predčasne, no aj tak neskoro skrátené) volebné obdobie po parlamentných voľbách vo februári 2020. Istá politická strana kampaňuje napríklad veľkoplošnými pútačmi aj na cestách, ktoré vedú k a od Jadranu. Iná zas „oblepila“ celé Slovensko činkvečentami a ich terajším majiteľom – vodcom – v neodmysliteľnom tričku, ktorým sľubuje voľačo, o čo aj tak nikto uvažujúci záujem nemá. Niektorí politici trávia víkendy na nekonečných tancovačkách, jarmokoch a iných atrakciách takmer púťového charakteru. Ďalší sa iba ukazujú, že sú, existujú a chcú byť pri moci, tých majú najradšej médiá takzvaného hlavného prúdu. Hovoria veľa, dlho, ale nepovedia nič. Aby sme nehádzali všetkých do jedného vreca, sú aj takí, ktorí ponúkajú reálne uskutočniteľné riešenia. A medzitým sa v štáte dejú čudné veci.
■ BOMBA Z TATIER
Vybuchla v tom najhorúcejšom čase. Pritom vôbec v nej nejde o nejaké osobné či priam partnerské rýdzo osobné vzťahy dvoch žien. Ide v nej o oveľa viac, o to, čo by malo byť v demokracii jej základom – o novinársku a sudcovskú etiku. „Mali by ozrejmiť povahu toho vzťahu, aby procesné strany, ktoré budú vystupovať v kauzách sudkyne – prokurátor, obhajca, obžalovaný – vedeli zhodnotiť, či ju môžu namietať, alebo nie, či nezasahujú články novinárky ako jej partnerky do ich prípadu,“ myslí si sudca Peter Šamko s tým, že jej ozrejmenie by pomohlo prípadom, o ktorých rozhoduje a rozhodovala. Prekáža mu tiež absencia spoločenskej diskusie. Oponenti sú hneď „onálepkovaní“ ako smeráci, mafiáni či ruskí agenti. „Je to škoda, lebo, naopak, je dobré, že sú viaceré názory, a malo by sa vždy diskutovať. Až diskusia niekam vedie. Lenže argumenty nikoho nezaujímajú. Diskutovať by sa preto malo aj o vzťahu sudcu a novinára a o jeho možných dosahoch na prípady prejednávané v trestnom konaní,“ hovorí člen Súdnej rady SR. A tie môžu byť veľmi vážne – čo ak sa rozhodne o revízii súdnych sporov, v ktorých boli obe ženy zainteresované?
■ HYBRIDNÝ REŽIM
Bývalý sudca a súčasný advokát David Lindtner tvrdí, že za posledných dvoch vlád (Igora Matoviča a Eduarda Hegera) sa Slovensko stalo hybridným režimom. Vláda podľa neho neohrozuje len princípy právneho štátu, ale aj štátu ako takého. Pýta sa, či je Slovensko vlastne ešte z politologického hľadiska štátom. Obáva sa, že okrem jazyka, vlajky a štátneho znaku už tie atribúty štátu úplne nenapĺňa. Treba pripomenúť, že bývalý sudca ako advokát pomáhal aj predsedovi Smeru ‒ SD Robertovi Ficovi a bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. O Ficovom vydaní na väzobné stíhanie rozhodoval parlament, nakoniec ho však neodsúhlasil. Robert Kaliňák bol istý čas aj vo väzbe.
■ LIKVIDÁCIA OPOZÍCIE
Likvidácia opozície prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a možno aj na objednávku či príkaz politikov, ktorí sú súčasťou aktuálnych mocenských štruktúr štátu, je už naozaj desivá vec. Minimálne v štádiu podozrenia, ale tu sa javí, že už ide priam o prax pri riadení štátu. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa v profile na sociálnej sieti vyjadril k svojmu zadržaniu – konkrétne poukázal na zdôvodnenie prokurátora, prečo naposledy nebol vzatý do väzby. „Dodnes som sa od čurillovcov nedozvedel dôvody, pre ktoré som bol zadržaný a pre ktoré ma chcel vyšetrovateľ NAKA Konečný strčiť do väzby,“ uviedol Gašpar. Zároveň však poukázal na to, že verejne sa k otázke jeho možného väzobného stíhania vyjadril službukonajúci prokurátor ÚŠP, ktorý sa nestotožnil s postupom čurillovcov a svojho kolegu Šúreka (pri Šúrekovi Gašpar pripomína, že to je ten, „čo mal s Repom vydierať Kučerku“). Proste, panoptikum hrôzy aj v diktatúre, a nie postup v údajne – navonok ‒ demokratickom štáte, dokonca členskom štáte Európskej únie. „Čurillovci ma chceli umlčať,“ píše Gašpar. „Jediný dôvod, prečo som bol zadržaný a vyšetrovateľ NAKA Konečný podal návrh na moje väzobné stíhanie, bol, že na tlačových besedách poukazujeme na ich zločinecký systém v polícii a Lipšicovom ÚŠP,“ uzatvára Gašpar.
■ BEZHLAVÁ HLAVA
Bolo by v podstate vhodné, ak by prezidentka alebo žiaden iný politik nezasahovali do práce OČTK. Tak by to malo byť. Ale tu behá na verejnosti jeden s tričkom o zatváraní mafie, teda všetkých, ktorí mu názorovo nesedia, poverený predseda vlády bez dôvery parlamentu sa nepresvedčivo až násilne tvári apoliticky a vymenuje si štátneho tajomníka na silový rezort vnútra z tábora prezidentkiných spolustraníkov. Nevníma vojnu v polícii, zdá sa, že mu vyhovuje. A prezidentka? Nič. Jedno veľké smutné nič. Výkričník demokracie. A popretie všetkých ubezpečením o tom, ako prezidentkina vláda nebude politicky zasahovať do priebehu volebnej kampane a volieb samotných. Mimochodom, takto mlčky obísť zatknutie (zadržanie) bývalého policajného prezidenta – nedeje sa to iba v režimoch, údajne podobných tomu v Bielorusku?
■ MESIAC DO VOLIEB
Kde sú vecné debaty o inflácii, o cenách, o upadajúcom zdravotníctve, školstve, kde a kto hovorí o zamestnanosti, príjmoch, ale i zadlžení slovenských domácností? Kedy ste naposledy počuli, ako je Slovensko na zimu predzásobené plynom, ako to, že elektrina je u nás taká drahá, aj keď jej dokážeme vyrobiť toľko, že ju vyvážame? Nuž, mnohí politici zjavne majú teraz iné dôležité témy. Alebo jednu – tú hlavnú. Ich moc nad Slovenskom aj po septembri 2023. A zjavne, aj s pomocou mainstreamu, sú pre dosiahnutie tohto cieľa schopní a ochotní urobiť čokoľvek. Pretože politika a moc ‒ to je pre nich zdroj financií. Vyberajte tých, ktorí idú do volieb s úprimnou, realizovateľnou a najmä rozumnou ponukou pre občanov.
Ivan BROŽÍK - Karikatúra: Andrej MIŠANEK