Zlodejstvo sa schováva za reštrukturalizáciu

thumbnail

Neplatenie faktúr je u nás eldorádo, v ktorom ryžujú bezcharakterní. Slovenský živnostenský zväz požaduje zrušiť reštrukturalizačný zákon alebo ho zmeniť tak, aby sa dlhy nikomu neodpúšťali, a povinný, teda dlžník, nech ich spláca aj desaťročia. Takáto forma zákona by odrádzala tiežpodnikateľov, aby okrádali poddodávateľov, ako to je teraz v prípade reštrukturalizácie veľkých a zadlžených podnikov, ktoré neplatia faktúry kooperujúcim   menším súkromným firmám. Naše noviny o týchto problémoch hovorili so  Stanislavom ČIŽMÁRIKOM, prezidentom SŽZ.

  • Ako vnímate ekonomickú situáciu živnostníkov a ich rodín na Slovensku?

Postavenie živnostníkov spolu s ich rodinami je závislé od toho, akú činnosť vykonávajú. Ak živnostník vykonáva remeselnú činnosť a má dostatok objednávok, je na tom lepšie. Poctivým remeselníkom však berú vo veľkej miere prácu nepoctiví podnikavci, ktorí pracujú načierno. A kontrola čiernej práce zo strany štátu takmer nejestvuje. Okrem týchto remeselných živnostníkov pracuje v našom hospodárstve veľa živnostníkov formou zamestnaneckej práce na živnosť. Takíto živnostníci sú priamo závislí od odmeny, ktorú im ponúknu. A tak ľudia pristúpia i na mimoriadne nízke odmeny len preto, že nemajú inú možnosť. Najmä ak dostanú podmienku – ak to takto nezoberieš, berieme iného. Nuž a takto sa mnohí dostanú nakoniec do dôchodku, ktorý bude vypočítaný z uvedených podmienok.

  • Je normálne, ak živnostník s príjmom okolo štyristo eur mesačne musí zaplatiť minimálne odvody vo výške okolo dvesto eur, a to ešte nehovoríme o jeho výrobných nákladoch?

V takomto prípade by mal naozaj porozmýšľať, či sa mu oplatí byť takto málo zarábajúcim živnostníkom. Treba si uvedomiť, že živnostník je vlastne podnikateľ a mal by mať svoj podnikateľský plán a zabezpečovať si dostatočný obrat. To sa dá dosiahnuť rôznymi marketingovými aktivitami, reklamou, internetovým propagovaním svojej spoločnosti a podobne.

  • Živnostník vyťahuje štátu tŕň z päty tým, že nečerpá prostriedky zo sociálnej siete pre nezamestnaných ‒ nemal by si zaslúžiť viac podpory?

Čižmárik_SZČOS tým možno v plnom rozsahu len súhlasiť. Štát by mal vytvárať pre živnostníkov, ale i pre malých podnikateľov zvýhodnené podmienky. Všade vo vyspelých krajinách takéto podmienky živnostníci majú. Naša legislatíva v tomto smere nerobí vlastne vôbec nič. Skôr naopak, zvýhodňuje veľké firmy a to často na úkor živnostníkov a malých podnikateľov. Formálne sa deklaruje podpora malým podnikateľom, ale v praxi sa uskutočňuje pravý opak.

  • Na zaplatenie faktúr čakajú živnostníci celé mesiace a neraz sa ani nedočkajú. Ako to hodnotíte?

Neplatenie faktúr je na Slovensku eldorádom pre nezodpovedných podnikateľov. Zákon pokrytecky ochraňuje tých, ktorí nezaplatia faktúry pod zámienkou, že sa im to stalo neúmyselne. Ale ak ide podnikateľ do súťaže s absurdne nízkou cenou, za ktorú sa objednané práce nedajú vykonať, malo by to byť trestným činom.

  • V poslednom čase registrujeme informácie o úľavách pre zamestnancov, ale o úľavách pre živnostníkov nehovorí nikto.

Áno, živnostník je tiež pracujúci. A často sa viac narobí ako zamestnanec, pracuje aj dvanásť hodín denne, ale chránený je menej ako zamestnanec. Pre veľkých podnikateľov je výhodnejšie nechať si vykonávať práce živnostníkmi ako zamestnancami. Je to pre nich lacnejšie, živnostník u nich nečerpá dovolenku, nie sú zodpovední priamo za úraz živnostníka a podobne. A to preto, že na živnostníka sa pozerá vyslovene ako na podnikateľa. V praxi sa neuplatňuje ani to, že ak vedľa seba pracujú na jednom diele živnostník a zamestnanec, tak živnostník by mal mať asi o štyridsať percent väčšiu odmenu, lebo toto navýšenie vyjadruje odvody, dovolenku a iné výdavky, ktoré zamestnanec nemá, a živnostník má. Ak zamestnávateľ chce, aby zamestnanec  prešiel na živnosť, teda na faktúru, mala by byť voči doterajšej hrubej mzde asi o štyridsať percent vyššia.

  • Právna ochrana živnostníka je takmer nulová, čo sa týka pracovných úrazov, nemocenskej, ale aj vymáhania svojich pohľadávok ‒ ak chce zariadiť súdny rozkaz, musí najskôr zaplatiť, hoci nemá z čoho ‒ ako to vnímate?

Živnostník pre prípad úrazu by mal mať komerčné poistenie, lebo je samozamestnávateľ, a teda nikto za neho neplatí poistné. V tomto ohľade bolo veľa smutných prípadov. Živnostníkom často chýbajú  znalosti predpisov a zákonov. Príliš neskoro zistia, že urobili chybu. To sa deje i v prípade vymáhania svojich pohľadávok, keď až dodatočne zistia, že nemali správne dohodnutú zmluvu o vykonaní prác. Veľký podnikateľ má svoje právne oddelenie, s ktorým bežný živnostník ťažko môže súperiť. Kým sa neprijmú príslušné legislatívne opatrenia na ochranu týchto malých podnikateľov živnostníkov, budú tí slabší stále ťahať povraz za kratší koniec. Pred súdnym procesom to obyčajne vzdajú, keď sa dozvedia, koľko majú zaplatiť pri žalobe o vymáhanie pohľadávky.

  • Čo podľa vás najviac požadujú živnostníci od štátu a jeho zákonodarcov?

Náš Slovenský živnostenský zväz združuje remeselné cechy a rôzne združenia. Vedenie SŽZ komunikuje s touto členskou základňou veľmi úzko. Na základe ich pripomienok sme na poslednom sneme SŽZ prijali Návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré sme poslali nielen premiérovi, ale aj jednotlivým ministrom. Návrhy sa týkali neplatenia faktúr, reštrukturalizácie, nezmyselných požiadaviek na najnižšiu cenu, čiernej práce, platenia DPH a podobne. Reštrukturalizácia je príklad absurdnej snahy čo najviac pokriviť už aj tak pokrivené podnikateľské prostredie. Veľká firma narobí svojou nezodpovednou prácou dlhy a postihnutí sú najviac živnostníci. V skutočnosti je to zlodejstvo podporované štátom. Musím však konštatovať, že z našich požiadaviek sa doteraz nesplnilo skoro nič.

  • Počuť podľa vás vôbec názory živnostníkov? Venuje im a ich problémom niekto pozornosť?

Náš zväz názory živnostníkov určite prezentuje. Ale akosi nie je vôľa počúvať naše problémy. Zrejme je ľahšie riešiť lamentácie mamutích firiem, ktoré neotravujú takými prízemnými vecami, ako je spravodlivé podnikateľské prostredie pre všetkých , teda aj pre tých najmenších ‒ živnostníkov a malých podnikateľov. Malí  podnikatelia či drobné firmy ‒ eseročky ‒ majú takmer identické problémy ako živnostníci, a preto si dovolím stále zdôrazňovať, že obhajujeme nielen živnostníkov, ale aj malé a drobné firmy.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív SŽZ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.