Kde bolo, tam nebude, bola raz jedna krajinka pod Tatrami, kde sa posledný deň v roku udomácnil medzi novinármi podivuhodný zvyk. Viac či menej úspešne sa pokúšali napísať do svojich novín rôzne fikcie, úlety a iné beťárstva. V predsviatkovej horúčke si pospolitý ľud ani nevšimol, že v polovici decembra pán minister vnútra pripravil onakejší žartík. Konkrétne novelu zákona o priestupkoch.
Podľa nej mala za urážku alebo ohováranie verejného činiteľa hroziť pokuta vo výške až 500 eur. Verejným činiteľom sa podľa nej rozumel celý košiar činovníkov od prezidenta a členov vlády cez poslancov, úradníkov za okienkami úradov práce, až po členov rybárskej stráže. Každý súdny poddaný však veľmi dobre vie, že pripravovaná novela mala na mysli najmä politikov. Taký člen rybárskej stráže je na nadávky zvyknutý a skôr má obavy, aby ho nejaký rybár nepretiahol udicou po hlave. Keď sa po sviatkoch národ začal spamätávať a hrozilo, že to v blížiacich sa voľbách pánu ministrovi a jeho rodnej strane patrične spočíta, minister bystro cúvol. Vyhlásil, že to domrvili jeho podriadení a veru on si to s nimi vybaví, len tak pečiatky a stoličky lietať budú. Je to podobný postup, ako keby nešťastný kapitán Titanicu hodil zodpovednosť za celý incident s ľadovcom na partiu kuričov v mínus šiestom podpalubí...
Najviac ministrovi pomohol rozšafný ujo Silvester. Poddaný ľud je po koncoročných bujarých oslavách tak trochu zmítorený a kým sa spamätal, bolo všetko akože naspäť na kostolnom poriadku. Našli sa aj jednotlivci, ktorí zabanovali, že sa pán minister neinšpiroval klasickou českou komédiou Anton Špelec – ostrostrelec. Tam vyfasoval Vlasta Burian za urážku cisára pána tri mesiace s jedným pôstom. A čo hostinský Palivec? Ten za muchami označkovaný obraz monarchu dostal rovno desať rokov! Celý príbeh teda skončil zdanlivo šťastne, ale podobné zhovädilé nápady majú zvláštnu vlastnosť, že ich politici radi oprašujú. V tomto prípade je načim, aby nabudúce bol k zákonu uverejnený aj vykonávací predpis. Je predsa rozdiel, či označím niektorého ministra za sviňu alebo za prasiatko. V tom druhom prípade by mi mali z 500 eur aspoň polovicu odpustiť. A čo keď poviem paušálne o celej vláde, že je to banda... (doplňte si podľa nátury)? Bude to pätnásť krát päťsto dukátov alebo dostanem „množstevnú“ zľavu? Jazykovedný ústav, Matica slovenská a Národné osvetové centrum by tiež mohli zalobovať, aby za írečité nadávky ako papľuh, krepáň, kikimor, ledačina a ogrgeň bola výrazná zľava za podporu nehmotného kultúrneho dedičstva. Takže námetov pre budúcich zákonodarcov jesto požehnane. A čo bude, ak sa takýto zákon napokon prijme?
Potom zaznie zvonec a zdravému rozumu bude koniec.
Maroš M. BANČEJ