Širokorozchodná trať cez Slovensko je veľkou množinou šancí
Ivan BROŽÍK
Podnik Ruské železnice už v roku 2007 kalkuloval s pozitívnym ekonomickým efektom predĺženia širokorozchodnej trate (ŠRT) pre viaceré slovenské regióny. Ten však občanom Slovenska pravicová vláda z rokov 2010 – 2012 netlmočila alebo dokonca zatajila. Až teraz sa darí odkrývať jej takmer ekonomickú zločinnosť, minimálne v podobe sabotovania šance nazvanej širokorozchodná trať (ŠRT).
Verejnosti sa podhadzovali iba zahmlené informácie o tom, že „natiahnuť široký rozchod cez Slovensko do Rakúska“ je akási neefektívna megalománia z dielne bližšie nedefinovaných „rusofilov“. Nečudo, že tak v súčasnosti celý zámer ŠRT vníma vysoké percento našich občanov. Medzi nimi sú však aj mnohí takí, pre ktorých by uskutočnenie projektu znamenalo vyriešenie základných existenčných problémov.
■ TEPNA S ČÍSLOM 160
Je to málo využitý železničný koridor smerujúci z Čopu na východnej hranici Slovenska, cez Čiernu nad Tisou, priemyselný park Kechnec, Moldavu nad Bodvou, Rožňavu až do Zvolena. Vedie priamo cez regióny s najvyššou, napohľad neriešiteľnou nezamestnanosťou na Slovensku. Viac o ňom asi na Slovensku nevieme. Je to však súčasť perspektívneho programu NAIADES a PLATINA, dvoch stratégií Európskej únie o komplexnom európskom programe pre vnútrozemskú a zmiešanú dopravu a plavbu rieka – more. „Stošesťdesiatka“ je tiež súčasťou veľkolepých a reálnych projektov nielen Ukrajiny a Ruska, ale aj Rakúska. A tie sa vôbec neuspokojujú len s natiahnutím širokého rozchodu po slovensko-rakúsku hranicu s predĺžením perspektívne až po Viedeň.
■ INVESTÍCIA PRE VÝCHOD
Ekonomický potenciál širokorozchodnej trate cez územie Slovenska ráta aj s možnosťou vybudovať na tejto päťstokilometrovej trati viaceré logistické prekládkové terminály medzi nadväzujúcimi železničnými traťami s rozchodmi 1520/1435, tiež s vodnou dopravou, a samozrejme s lokálnou (miestnou) prepravou aj s cestnou dopravou. Popri súčasnej možnosti využívania terminálu v Dobrej s prevádzkovou kapacitou 700 kontajnerov za deň a uskladnením 1 730 kontajnerov ide najmä o ich prípravu na ďalšiu prepravu do hospodárskych centier, smerujúcich k Jadranskému moru. Perspektívnou možnosťou je vybudovanie terminálu priamo na rieke Tisa. Stáva sa totiž súčasťou európskej dopravnej siete. Splavnenie Tisy pripravuje Maďarsko a Slovensko disponuje šiestimi kilometrami pobrežia tejto hraničnej rieky. Tisa je sľubná a efektívna pre lodnú dopravu tovarov smerujúcich na Balkán.
■ ŠANCA PRE KOMÁRNO
Vôbec nie z ríše snov je úvaha o vybudovaní prekládkového terminálu pri prechode trate (ŠRT) cez rieku Váh v širšej lokalite Nové Zámky – Komárno, a to najmä pre chemické a petrochemické komodity. Pre súčasnú bratislavskú prekládkovú lokalitu je to zrejme Ústredná nákladná stanica a prístav Bratislava – Pálenisko. Práve Komárno a tamojšie lodenice – nateraz len na projektových dokumentoch ruských inžinierov a zástancov predĺženia ŠRT – môže zohrať kľúčovú úlohu vo výrobe tlačných unifikovaných riečnych nákladných člnov typu Európa. Tie používajú všetky plavebné spoločnosti, ktoré operujú na Dunaji, Rýne a Mohane. Rozšírenie prístavu v Bratislave a prípadná stavba prekladiska na Tise by však znamenala dopyt aj po nových manipulačných plavidlách. Naše kapacity na ich výrobu sú absolútne nevyužité.
■ NEZAHADZUJME ŠANCU
V stanovisku, ktoré pripravili členovia Slovenskej dopravnej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied v skupine Strategických dopravných zámerov ešte v auguste roku 2010, sa píše: „Prosíme novú exekutívu SR a ňou koordinovanú hospodárskopriemyselnú a poľnohospodársku sféru nepustiť takúto ponúkanú šancu pre budúcu prosperitu našej krajiny. Takéto strategické projekty celokontinentálneho a tým aj celosvetového dosahu pre 21. storočie sa nepripravujú často, a preto je potrebné šancu využiť aj napriek rôznym iným krátkodobým a lokálnym záujmom.“ Tá šanca nespočíva len v tom, že Slovensko môže získať postavenie európskeho strategického prepravcu. Pre bežných Slovákov je vidina nových pracovných príležitostí, uplatnenie sa na trhu práce, ako aj zaručená dlhodobá perspektíva výrobnej náplne fabrík, v ktorých pracujú, to najdôležitejšie. Pre štát je zas mimoriadne efektívne, ak namiesto sociálnych programov pre nezamestnaných financuje alebo spolufinancuje investície, ktoré priamo pozitívne ovplyvnia už v krátkom čase rast hrubého domáceho produktu.