Skip to content

Dnešný dátum:

streda, 22 januára, 2025
Menu

Aktuálne správy

Ostrov Rügen bol dlho nedobytnou pevnosťou a centrom ríše Ranov

14 augusta, 2014
Menej ako minúta čítania minút čítania

Najväčší nemecký ostrov Rügen (Rujana) má plochu necelých tisíc štvorcových kilometrov. Žije na ňom sedemdesiatsedemtisíc obyvateľov. Nie tak dávno bol komunistickým rajom bývalej NDR a vyhľadávaným miestom, kde v lete chcel každý stráviť dovolenku. Aj kancelárka Angela Merkelová veľmi obľubovala tento ostrov v časoch, keď ešte robila vedeckú kariéru v NDR a bola lojálnou podporovateľkou východonemeckého komunizmu. Pre ďalšiu politickú kariéru rýchlo zmenila svoje presvedčenie a o NDR teraz nepovie jediné pozitívne slovo. Láska k Rügenu jej však zostala a pravidelne ho navštevuje.

V siedmom storočí osídlil ostrov Rügen slovanský kmeň Ranov (Rujanov). Na ostrove možno dodnes nájsť po nich stopy. Postavili mohutné opevnenia, ktorých zvyšky sa dajú obdivovať v Garzi, na Kape Arkona a na vrchu Rugard pri hlavnom meste ostrova ‒ Bergene.

VÝZNAMNÁ RÍŠA

Tento mimoriadne schopný kmeň západoslovanských Ranov vybudoval na Rügene významnú ríšu, ktorá existovala niekoľko storočí. Svojím spôsobom bola dokonca významnejšia ako Veľkomoravská ríša, a to už len tým, že mala neporovnateľne dlhšiu trvácnosť a bola vnútorne oveľa stabilnejšia. Nemala formu kráľovstva, ale mala kmeňové usporiadanie. Na Slovensku o tejto najstaršej vyspelej slovanskej kultúre na severozápade Európy takmer nič nevieme. Slovenskí historici o nej buď nevedia veľa, alebo sa o ňu neveľmi zaujímajú. Pochodil som celý Rügen ‒ je výnimočne úchvatný a má jedinečné svojrázne čaro. Samozrejme som sa zaujímal o stopy, ktoré na ňom zanechali Slovania, a o ich históriu. Ich vyspelá ríša výrazne ovplyvnila okolitý priestor Baltického mora, ako aj blízku pevninu, kde boli malé germánske kniežatstvá. Bola veľmi silná aj vojensky a jej sila sa zakladala na mocnej námornej flote.

OPEVNENÝ TRIANGEL

Dánske kráľovstvo bolo v tom čase veľmi úspešné a silné a obávala sa ho tak Británia, ako aj Škandinávia, ale na svojho konkurenta a protivníka na Rügene ‒ na nebezpečných Ranov ‒ vojensky nestačilo, a tento stav trval až do 12. storočia. Ranovia boli nielen vynikajúci bojovníci, ktorí robili úspešné výpady až na dánske brehy a hnevali tak dánskeho kráľa, ale vynikali aj ako skvelí stavitelia. V trojuholníku Barth ‒ Jasmund ‒ Gristow postavili na svojom ostrove početné hrady a chrámy. Ďaleko za hranicami ríše Ranov bol známy aj ich mohutný a impozantný tempelburg na Arkone, čo bola kombinácia hradu a chrámu, ktorý bol zasvätený slovanskému bohu Svantovitovi. Po zničení a dobytí Retry sa stal hlavným chrámom severozápadných Slovanov. Retra bola centrálnou svätyňou Slovanov v severovýchodnom Nemecku a patrila bohu Svarožičovi. Jej zvyšky sa archeológom dosiaľ nepodarilo lokalizovať. Aj táto svätyňa bola tempelburgom a bola religióznym, vojenským a politickým centrom zväzu lutických (lužických) Slovanov. Odtiaľ v rokoch 983 až 1068 organizovali odpor a odboj polabskí a baltickí Slovania proti pokresťančeniu a proti vzniku feudálneho štátu, ktorý bol prepojený s germánskym kresťanstvom a jeho kňazmi. Slovania oboje odmietali ako stratu slobody a otroctvo a dlho urputne bojovali proti nim.

VÍŤAZNÍ VIKINGOVIA

Bol to až dánsky kráľ Waldemar I. a veliteľ jeho vojska a zároveň aj poradca, biskup Absalon von Roskilde, ktorým sa v roku 1168 napokon podarilo poraziť silnú flotilu Ranov, ktorá chránila ostrov. Následne dobyli a zničili aj dôležitú pevnosť slovanských ostrovanov Svantovitov chrám v Arkone a po ďalších víťazných bojoch napokon ukončili teritoriálnu a religióznu samostatnosť slovanských Ranov na Rügene. Slovanské knieža Jaromar I. sa stal po konečnej porážke vazalom dánskeho kráľa a slovanskí obyvatelia ostrova prijali kresťanstvo z donútenia a zároveň stratili svoju slobodu v stredovekom feudálnom štáte. Svoje dojmy z týchto pamätných miest som vyjadril básňou, ku ktorej ma inšpirovala návšteva Arkony:

Arkona, ty skalný trón zašlých Slovanov,

Arkona, ty premocné bralo,

kde stojí mocný slovanský hrad

a stráži na Rujane ostražito, bdelo

slobodu jej slovanských detí,

aby im ju žiadne nepriateľa vojsko nevzalo.

Arkona, ty skalný trón

a posvätný dóm bohov Slovanov,

si ochranca slovanských morských krajov,

na tebe rozbijú a rozdrvia sa

divoké vlny všetkých

nepriateľských výbojov.

Arkona, nad tvojimi skalami

bdie mocný boh Slovanov Svantovit

a ochraňuje ich reč a zvyky,

bráni ich bleskami i hromami,

aby ich nikdy nesprznili

Germánov mravy a zlozvyky.

Roman BEDNÁR ‒ Foto: autor