Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet – Ministerstvo obrany SR
Takže budeme mať novú koncovú univerzitnú nemocnicu v Bratislave vo Vajnoroch. Dokončí sa v roku 2030, teda v čase, keď nevieme, aká bude pri moci vláda. Tá stavbu môže stopnúť. Projekt vláda zaradila medzi strategické, teda je možné obísť transparentnosť istých krokov, ktoré sa budú riešiť priamym zadaním.
Podľa správ médií mal prísť s vybraním lokality minister obrany. Jeho ministerstvo má aj nemocnicu financovať. Rezortné nemocnice vraj majú jednoduchšie procesy a nemusia dodržiavať všetky bežné postupy. Azda dodržia aspoň tie stavebné. Tlačovú konferenciu však zorganizoval predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok spolu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom. A čuduj sa svete, bolo oznámené, že ide o materiál, ktorý už prešiel vládou.
Vraj o ňom uvažoval už univerzálny minister Tomáš Drucker v roku 2017. Nechýbali vzletné reči o jednej z najmodernejších štátnych nemocníc v regióne s ambíciou poskytovať najvyšší štandard zdravotnej starostlivosti. V čase konsolidácie na ňu minie štát 1,2 miliardy eur a nikto asi nepochybuje o tom, že táto suma nebude konečná. Zdravotnícke centrum so 150 ambulanciami a 950 lôžkami pre 44-tisíc hospitalizovaných pacientov sa však projektuje roky.
Nie pár mesiacov. Ak si porovnáme tieto parametre so súkromnou, tiež koncovou nemocnicou Bory, treba sa zamyslieť. Lôžok má síce „len“ 400, počet plánovaných hospitalizácií je však 35-tisíc ročne. Má okrem iného štrnásť operačných sál, jednu robotickú operačnú sálu, 2 671 miestností, zamestnáva tisícpäťsto ľudí vrátane lekárov a sestier. To všetko na súkromnom pozemku v oficiálnej cene 250 miliónov eur. Teda päťkrát lacnejšie ako štátna nemocnica, navyše situovaná na pozemkoch vo vlastníctve ministerstva.
Zatiaľ to s projektmi nemocníc nevyzerá ružovo. V roku 2023 vláda Ľudovíta Ódora rozhodla, že peniaze z plánu obnovy dostane prednostne projekt výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Bratislavské Rázsochy mali získať 280 miliónov eur na hrubú stavbu. Už v tom istom roku minister zdravotníctva Michal Palkovič priznal, že ide o nereálny cieľ. Rovnako tak povedal, že martinská nemocnica, do ktorej sa malo investovať 330 miliónov eur a plne funkčná mala byť už v polovici roka 2026, nebude dokončená v pôvodne plánovanom termíne. Na projekt nemocnice v Ružinove, ktorý presadzovala miesto Rázsoch bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a ktorá skončila vo funkcii v októbri 2023, sa teda dávno zabudlo.
Ďalšou vecou na zamyslenie je plánované pomenovanie novej nemocnice vo Vajnoroch menom generála Milana Rastislava Štefánika. Nikto zo súčasnej vlády sa nepriznáva k autorstvu tejto myšlienky. M. R. Štefánik bol podľa historikov priam renesančnou osobnosťou. Hoci by asi neškodilo triezvo zhodnotiť jeho prínos pre Slovensko ako štátnika, vojenského letca, generála ozbrojených síl Francúzska, astronóma, fotografa, vedca a vynálezcu, aby sme urobili zadosť encyklopedickým zbierkam jeho zásluh. Už máme po ňom pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, medzinárodné letisko v Bratislave, akadémiu ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, železničnú trať Púchov ‒ Horní Lideč, ústav, nerátajúc tri spoločnosti, nadáciu, konzervatívny inštitút, planétku, množstvo ulíc, škôl a námestí. Aj také zaujímavosti, ako je vyšľachtená modrá ruža a chatu pod Ďumbierom, ktorá sa prechodne volala Chata hrdinov SNP.
Čo je prirodzenejšie, pretože za druhej svetovej vojny sa priamo na chate ukrývali viaceré partizánske skupiny. S pamiatkou M. R. Štefánika a pomenovávaním všetkého možného by sme mali narábať opatrnejšie, aby sme jeho meno a pamiatku nedevalvovali. V Prahe Štefánik študoval stavebné inžinierstvo, neskôr astronómiu a fyziku. Bol viac svetobežníkom ako letcom. Aj pri svojej havárii a smrti v lietadle Caproni 450 ho pilotovali dvaja talianski letci, poručík Scotti a seržant Merlin. O lekárstvo ani len nezavadil. Ak teda nerátame jeho návštevu Dušana Makovického, lekára L. N. Tolstého…
Pomenovať Štefánikovým menom nemocnicu je rovnakým úletom ako nápad župana Jozefa Viskupiča pomenovať na jeho počesť letecké dni v Piešťanoch, pretože práve tragický let bol príčinou jeho smrti v Ivanke pri Dunaji. Inak, v tejto dedine sa narodil slovenský chirurg a docent, prenasledovaný za svoje názory, Ladislav Kužela. Bol zakladateľom endokrinnej chirurgie a spolu s akademikom Karolom Šiškom uskutočnili 9. júla 1968 prvú transplantáciu srdca nielen v bývalom Československu, ale aj v strednej a vo východnej Európe, ktorú sám inicioval. Nebolo by vhodnejšie nemocnicu v susedných Vajnoroch pomenovať radšej jeho menom?
