Nedávny spôsob odvolania demokraticky zvoleného maďarského prezidenta Tamása Sulyoka ukazuje pokrivený charakter európskej liberálnej demokracie. Doterajší politický systém našich južných susedov po šestnástich rokoch vlád Viktora Orbána nebol síce učebnicovým príkladom fungujúcej demokracie európskeho typu v systéme bŕzd a protiváh, neoprávňovalo to však novú maďarskú vládnu garnitúru s ústavnou parlamentnou väčšinou formou politického revanšizmu zbaviť funkcie doterajšiu hlavu štátu.
Ak nový maďarský premiér Péter Magyar, bývalý člen Fideszu, o sebe tvrdí, že na jednej strane si ctí hodnoty a princípy demokracie a právneho štátu, no na strane druhej ich totálne pošliapava, nie je možné ho považovať za demokrata. Problém je, že orgány Európskej
únie pokrytecky mlčia, pretože nový maďarský premiér sa na rozdiel od svojho predchodcu stal poslušným vykonávateľom záujmov európskych elít.
Predstavme si, ako by reagovali dnešní progresívni únioví predstavitelia, ak by podobným spôsobom štvrtá vláda Roberta Fica zbavila
funkcie Zuzanu Čaputovú. Odpoveď poznáme všetci. Namiesto dôsledného dodržiavania európskych pravidiel voči všetkým štátom Únie bez ohľadu na ich veľkosť a politický vplyv európske elity a inštitúcie pod rúškom demokracie a právneho štátu zvolili prístup selektívneho trestania tých štátov, ktorých politickí predstavitelia nie sú lojálni ich momentálne nadstavenému politickému kurzu.
Naopak, pokiaľ nejaký politik, ako napríklad Péter Magyar, i de v jednej v línii s bruselským establišmentom, odpustia mu všetko – aj flagrantné porušovanie princípov právneho štátu. Doterajší maďarský prezident Tamás Sulyok bol legálnym spôsobom zvolený maďarským parlamentom podľa platnej maďarskej ústavy. Áno, bola prijatá v čase, keď mal Viktor Orbán ústavnú parlamentnú väčšinu. Bola však prijatá legálnym spôsobom na základe demokratických volieb, v ktorých bývalý maďarský premiér dostal silný mandát od voličov.
Rovnako môžeme povedať, že doterajší základný zákon štátu nemá dostatočne silný systém bŕzd a protiváh. Spĺňa však základné demokratické princípy deľby moci. Nová maďarská ústavná väčšina má bezpochyby silný mandát na zmenu politického a ústavného
systému. Nemôže to však robiť spôsobom, ktorý narušuje princíp právnej istoty. Doterajší maďarský prezident Tamás Sulyok mal plné právo vykonávať svoj mandát celé funkčné obdobie. Medzitým nová maďarská vláda, ktorá o sebe tvrdí, že je demokratická, mala pripravovať nový návrh ústavy, ktorá by volila novú hlavu štátu až po uplynutí riadneho mandátu Tamása Sulyoka.
Politické pokrytectvo ukázala i slovenská opozícia. Keď sa o funkciu slovenského prezidenta uchádzal ich kandidát Ivan Korčok, hlavnou témou jeho kampane bolo heslo, že jedna strana nemôže mať v štáte všetky tri najvyššie ústavné funkcie. V prípade Maďarska to však považujú za posun k demokracii. Vôbec jej neprekáža, že vládna strana Tisza okrem premiéra a predsedu parlamentu obsadí aj prezidentský
post.
Racionálne uvažujúci človek sa zamyslí nad tým, akým spôsobom sa v maďarskom politickom systéme zvýši systém bŕzd a protiváh, keď dominancia Fideszu bude nahradená dominanciou Tiszy? Odpoveď je nijako – len s tým rozdielom, že Péter Magyar, lojálny pochybným záujmom súčasných predstaviteľov Európskej únie, nebude na rozdiel od Viktora Orbána trestaný za svoje vládnutie, nech už urobí čokoľvek.
Text: Matej MINDÁR – FOTO: Internet
Autor je asistent poslanca NR SR
