Pilot Štefan DEVAN položil život na obranu vlasti
Text a foto: Jozef MAKARIV, D MS v Snine
Miesto, kde pred osemdesiatimi siedmimi rokmi vyhasol život jedného z prvých slovenských vojenských pilotov padlých pri obrane vlasti, dnes pripomína nová pamätná tabuľa. Na železničnej stanici v Stakčíne, kde 23. marca 1939 po núdzovom pristátí podľahol zraneniam desiatnik letectva Štefan DEVAN, sa 17. júna 2026 uskutočnilo dôstojné spomienkové podujatie. Jeho cieľom bolo vzdať hold slovenskému pilotovi, ktorý napriek smrteľnému zraneniu dokázal so svojím lietadlom pristáť. Zapísal sa tak navždy medzi hrdinov Malej vojny.
Slávnostné podujatie zorganizovali Matica slovenská, Dom Matice slovenskej v Snine, obec Stakčín a Železnice Slovenskej republiky prostredníctvom železničných staníc Humenné a Stakčín v spolupráci so základnou školou v Stakčíne. Program bol rozdelený na dve časti. Prvá sa uskutočnila v historickom kaštieli v Stakčíne, druhá pokračovala pietnym sprievodom k železničnej stanici, kde bola odhalená pamätná tabuľa na mieste Devanovej smrti.
■ PROGRAM SLÁVNOSTI
Prítomných privítal starosta obce Stakčín Dušan Kolcun. Jozef Makariv potom osobitne privítal predsedu MS Mariána Gešpera, podpredsedu MS Petra Schvantnera, riaditeľa Členského ústredia MS Martina Hajníka, člena Výboru MS Miroslava Kerekaniča, prednostu železničnej stanice v Humennom Dušana Chudinu a správcu železničného majetku v Humennom Petra Rohaľa.
Osobitné poďakovanie adresoval vedúcemu správy majetku ŽSR v Košiciach Martinovi Pindrochovi, ktorý zabezpečil povolenie na osadenie pamätnej tabule na budove železničnej stanice v Stakčíne. Poďakoval aj Kamenárstvu Poldruhák v Snine, ktoré zhotovilo pamätnú tabuľu a zabezpečilo jej odbornú montáž.
Historické súvislosti Malej vojny priblížil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý sa venuje tejto téme už dve desaťročia. Pripomenul dramatické udalosti z 23. a 24. marca 1939 a boje v okolí Stakčína, Uliča a Kolbasova.
„Národy sú vyspelé iba vtedy, ak si dokážu slobodne uctiť svojich hrdinov. Štefan Devan patrí nielen do vojenských dejín, ale aj do pamäti slovenského národa ako mladý Slovák, ktorý v rozhodujúcej chvíli odhodlane splnil svoju povinnosť pri obrane vlasti. Je len škoda, že v slovenských podmienkach niekedy trvá až osemdesiat rokov, kým si pripomenieme vlastných hrdinov. Práve tradíciu hrdinov Malej vojny by mali prevziať Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Pamätná tabuľa v Stakčíne je symbolom odvahy, vernosti vlasti a obety, na ktorú nesmieme zabudnúť. Dnes mu vraciame česť na mieste, kde padol pri obrane Slovenska, aby jeho meno poznala odborná verejnosť, ale aj mladá generácia Slovákov,“ zdôraznil predseda Matice Marián Gešper.
■ MATIČNÝ DOKUMENT
Program pokračoval premietaním dokumentárneho filmu o Viedenskej arbitráži z dielne IÚ MS, ktorý bol pripravený v spolupráci s kurátorkou Stakčínskeho kaštieľa Veronikou Kapraľovou. Divadelný odbor Matice slovenskej spolu s Mladou Maticou potom uviedol divadelnú scénku venovanú Malej vojne a životnému príbehu Štefana Devana. Dokument aj divadelné predstavenie ocenili prítomní dlhotrvajúcim potleskom.
Po skončení programu sa účastníci zoradili na nádvorí kaštieľa a pietnym sprievodom prešli k železničnej stanici. Práve tu sa pred osemdesiatimi siedmimi rokmi skončila životná cesta mladého pilota. Na tomto symbolickom mieste sa prítomným opäť prihovoril predseda Matice Marián Gešper a následne spolu so starostom D. Kolcunom a prednostom železničnej stanice D. Chudinom slávnostne odhalili pamätnú tabuľu venovanú Štefanovi Devanovi. Pietny akt zavŕšil Jozef Makariv položením venca k pamätnej tabuli.
Organizátori na záver poďakovali starostovi za ústretový prístup pri organizovaní podujatia, rovnako Mariane Grodzovej, Veronike Kapraľovej, zamestnancom obecného úradu i vedeniu a žiakom základnej školy v Stakčíne, ktorí sa aktívne zapojili do prípravy spomienkovej slávnosti.
■ HRDINA ZO SMOLENÍC
Štefan Devan sa narodil 4. mája 1914 v Smoleniciach ako jeden zo štyroch detí miestneho sedlára Arpáda Devana a jeho manželky Berty. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, neskôr pokračoval na meštianskej škole v Trnave a vyučil sa za strojného zámočníka. Už v mladosti bol známy športovou povahou – v Smoleniciach patril medzi výborných futbalistov a bol obľúbený pre svoju energiu a cieľavedomosť.
V roku 1934 narukoval k československému letectvu. Absolvoval kurz pomocného mechanika, poddôstojnícku školu i guľometný výcvik. Neustále na sebe pracoval a v roku 1937 úspešne ukončil pilotný a stíhací preškoľovací kurz v Hradci Králové, čím sa zaradil medzi vojenských pilotov. Inštruktori ho hodnotili ako veľmi schopného mladého letca. Hoci sa v jeho osobných hodnoteniach objavili poznámky, že občas odvráva a jeho vojenské vystupovanie pred mužstvom nie je vždy príkladné, záverečný posudok bol jednoznačný: „Veľmi dobrý stíhací pilot.“ Práve toto hodnotenie najlepšie vystihovalo jeho schopnosti. Nebol bezchybným vojakom podľa predpisov, no vo vzduchu patril medzi najlepších.
V decembri 1937 bol povýšený na desiatnika a začiatkom roka 1939 ho zaradili k 49. letke v Spišskej Novej Vsi, kde slúžil medzi elitnými stíhacími pilotmi. Kolegovia ho poznali ako odvážneho, sebavedomého a rozhodného letca, ktorý bol pripravený riskovať vlastný život pri plnení bojových úloh.
Osud Štefana Devana sa naplnil počas Malej vojny. Dvadsiateho tretieho marca 1939, keď maďarská armáda zaútočila na východné Slovensko, štartoval z letiska v Spišskej Novej Vsi na úspešné bojové lety proti postupujúcim maďarským jednotkám. Pred posledným vzletom povedal svojmu mechanikovi Jozefovi Vajsábelovi pamätnú vetu: „Jozef, keď sa vrátim, nech mám pripravenú fľašu šampanského.“ Šampanského sa už nikdy nenapil. Pri útoku na maďarské jednotky v priestore Uliča jeho stroj zasiahla silná protilietadlová paľba. Napriek ťažkým zraneniam dokázal ešte núdzovo pristáť pri železničnej stanici v Stakčíne, kde krátko nato podľahol zraneniam. Mal iba dvadsaťštyri rokov. Jeho odvaha, profesionalita a obeta sa stali symbolom statočnosti slovenských letcov, ktorí v marci 1939 bránili územnú celistvosť svojej vlasti proti maďarskej agresii.
