Slováci boli veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny
Denisa STANISLAVOVÁ
Prvý preklad do slovenského jazyka základného diela Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch – Moravsko-panónske legendy od profesora Jána Stanislava vyšiel naposledy v roku 1950. Išlo o tretie a posledné vydanie diela, aké by si každý kultúrny národ pestoval a šíril. Len my nie. Dnes je, i napriek neustálej snahe o hľadanie podpory u zodpovedných predstaviteľov, pre verejnosť nedostupné.
Po prvý raz vyšiel preklad v lete 1933, v jubilejnom roku 1 100. výročia založenia prvej kresťanskej svätyne na Slovensku. Druhé vydanie vyšlo v januári 1935 a zdobí ho šesť ilustrácií, ako aj štyri iniciálky na obálke podľa vzoru starých hlaholských iniciál od akad. maliara Martina Benku. Tretie vydanie vyšlo v Matici slovenskej, ilustrované akad. maliarom Orestom Dubayom, a bolo doplnené textom o živote Nauma, v ktorom sa dozvedáme podrobnosti o odchode žiakov Cyrila a Metoda z Veľkej Moravy. Obsiahnuté údaje potvrdzuje tzv. bulharská legenda o biskupovi Klimentovi z prvej polovice 10. storočia.
- ŽIVOT V SLOVE
V tomto roku uplynulo 35 rokov od smrti vedca, učenca a oddaného jazykovedca, univerzitného profesora Jána Stanislava, DrSc. Po P. J. Šafárikovi je našou druhou najväčšou slavistickou osobnosťou. Narodil sa 12. decembra 1904 v Liptovskom Svätom Jáne a zomrel 29. júla 1977 v Liptovskom Mikuláši vo vlaku na ceste do Bratislavy. Vyštudoval slovanskú a románsku filológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1928). Absolvoval štúdiá v Paríži, Krakove a Ľubľane. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venoval dialektológii, staroslovenčine, výskumu jazykových a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave. Zaoberal sa slovenskou historickou gramatikou. Študoval a zapodieval sa najstaršími dejinami slovenského jazyka a Slovákov, najmä ich osídlením v Panónii.
Profesor Stanislav sa významne zaslúžil o priblíženie prínosu učencov sv. Cyrila a
Metoda. S touto tematikou mu vyšli viaceré publikácie. V knižke Slovenská liturgia na Slovensku a sídlo Metodovo a Gorazdovo napríklad uvádza: „Touto bulou, ako je známe, pápež Ján VIII. (...) rehabilitoval Metoda a poslal ho Svätoplukovi ako pravoverného arcibiskupa. Vtedy ho Svätopluk žiadal, aby mu pápež vysvätil bavorského kňaza Vichinga za biskupa v Nitre. Pápež vyhovel, ale žiadal, aby tento bol vo všetkom podriadený Metodovi. Nariadil tiež, aby všetci kňazi, diakoni alebo iní duchovní, či už Slovania alebo hociktorej národnosti, ktorí žijú vo Veľkej Morave, boli podriadení a poslušní vo všetkom arcibiskupovi Metodovi.“ Záverečné slová buly, ako ich vo svojom diele uvádza profesor Stanislav, svedčia o tom, že v celej Veľkej Morave bola pravidlom staroslovenská, nie latinská bohoslužba. Vyplýva to z textu buly: „Ak sa Svätoplukovi a jeho veľmožom skôr páči latinské omše počúvať, pápež nariaďuje, aby sa pre neho – ‚pre teba‘ – omše latinsky odbavovali.“
- VEĽKÝ NÁROD
Zo Stanislavovho vedeckého bádania vyplýva, že Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. V Dunajskej kotline Slováci sídlili najneskoršie od začiatku 6. storočia. Po Šafárikovi Stanislav ako prvý poukázal na to, že Slováci bývali aj v Panónii pred príchodom Maďarov. Autor zhromaždil historické svedectvá o slovanskom osídlení Panónie pred Pribinom a Koceľom, resp. po vyhnaní Avarov. Jeho vedeckým prínosom je, že Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo začlenil do slovenských dejín. Podrobným štúdiom toponymie vykreslil celkom iný obraz starého slovenského osídlenia, než ho označujú všetky dovtedajšie mapy slovenského územia, od stavu z roku 1773. Zisťuje tiež, že popri Dunaji bolo dostatočne husté slovenské osídlenie. Slovenské bolo i okolie Bratislavy. V tomto výnimočnom vedeckom diele Slovenský juh v stredoveku, ktoré vyšlo po prvý raz v roku 1948 v Matici slovenskej, objasňuje i otázku Žitného ostrova. V päťdesiatych rokoch stihla vynikajúce dielo nepriazeň, bolo zošrotované napriek tomu, že sa stretlo s mimoriadne priaznivým ohlasom v medzinárodných odborných kruhoch a držia si ho v úcte dodnes slavisti z celého sveta. Až v roku 1998 bolo dielo opäť verejnosti sprístupnené, keď vyšiel prvý diel, a v roku 2004, pri príležitosti 100. výročia narodenia autora, aj druhý diel s mapovými prílohami.
- KULTIVOVANÝ JAZYK
Moravsko-panónske legendy patria bez pochybností medzi najdôležitejšie pramene o činnosti sv. Konštantína – Cyrila a Metoda a o Veľkej Morave. Jasne zobrazujú nielen životy oboch slovanských apoštolov, ale celé kultúrne, politické i cirkevné pozadie, na ktorom rástlo ich dielo medzi cudzími národmi a u nás. Pravdivosť historických údajov oboch legiend čím ďalej tým viac potvrdzujú iné historické pramene tej doby, a preto ustavične rastie aj ich veľký dokumentárny význam. Ako píše prof. Stanislav: „Legendy sledujú život oboch slovanských apoštolov od ich detstva až po smrť. Málo sa vie v našej širokej verejnosti aj o tom, že staroslovenský jazyk javí sa taký kultivovaný, ako keby bol mal za sebou veľkú literárnu minulosť: bohatstvo výrazov, bohatstvo slov, bohatstvo foriem, to všetko tu je – bez akýchkoľvek jazykových násilností, vyjadrujúc majstrovsky všetky jemné odtienky biblického textu s podivuhodnou akríbiou, čo je fakt veľmi cenný, keď si uvedomíme, ako veľmi záleží v biblickom texte na každom slovíčku, ba litierke.“ A pokračuje: „Preto sa budeme stále vracať k legendám, ako ku krásnemu umeleckému žriedlu. Len z nich môžeme vychutiť túto najranejšiu epochu našich dejín.“
Žiaľ, musíme konštatovať, že paradoxne i dnes, v čase slobodného samostatného štátu, cítime nezáujem a ľahostajnosť zodpovedných činiteľov pripomínať si prelomové okamihy našej histórie, ako i ľudí, ktorí sa pričinili o osvetlenie dôležitých historických faktov. Je smutné a nehodné chvály zabúdať na velikánov ducha a ich dielo, ktorým vydláždili cestu poznania pre nastupujúce generácie. Zdá sa, že jediná autorita, ktorá chápe historickú potrebu vydať v jubilejnom roku dielo Životy Cyrila a Metoda, bude opäť len toľko diskutovaná a takmer za relikt považovaná Matica slovenská. Nezaslúžil by si vedec, ktorý celý život tvoril pre svoj národ a držal sa kréda: Som ľudového pôvodu, svojmu ľudu robím a zostal som mu verný, viac pozornosti zo strany oficiálnych predstaviteľov štátu?
Autorka je vnučkou prof. J. Stanislava.