POZNÁMKA
Eva ZELENAYOVÁ
Staronový predseda KDH Ján Figeľ po ružomberskom sneme vystúpil pred novinárov s ideou, že KDH chce reprezentovať dôslednú a konštruktívnu opozíciu voči vláde jednej jedinej strany. Aj ďalší opoziční poslanci radi pripomínajú verejnosti, že máme vládu jednej strany, a zdôrazňujú to tak, akoby to bola hanba demokracie. Že ide o cielenú kampaň proti Smeru, niet pochybností. Veď vo vláde je niekoľko ministrov, ktorí nie sú členmi nijakej strany. Takže predseda najkresťanskejšej z kresťanských strán úmyselne klame verejnosť.
Najdôležitejším posolstvom snemu KDH je ponuka na vytvorenie ľudovej platformy zo strán KDH, SDKÚ-DS a Most – Híd. Zrejme v úsilí zachovať opozičné vodcovstvo pre svoje hnutie Figeľ zámerne prehliada iniciatívu predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša, ktorý s rovnakou myšlienkou vyhral voľby o vedúci post. Je pozoruhodné, že strany (KDH, SDKÚ, SMK), ktoré sú členmi Európskej ľudovej strany (EĽS), až po odchode ĽS-HZDS z parlamentnej politiky objavili ideologický rozmer svojich strán. Pravda, Béla Bugár bude potrebovať pomoc od KDH a SDKÚ, ak bude chcieť svoju novú stranu začleniť do EĽS, ale už teraz má podporu Figeľa a Frešo iste nebude proti. Zato v prípade HZDS mu celé roky blokovali vstup do ľudovej platformy Európskeho parlamentu. A tak ako v minulosti ani v súčasnosti vo vyjadreniach predsedu KDH niet zmienky o tom, že by mienilo svoje členstvo v EĽS využiť na prospech Slovenska. Dokonca povedal, že „sformovanie takejto platformy je dôležitou a dobrou správou pre vytvorenie politickej alternatívy na Slovensku, ktorá sa bude dominantne zaoberať európskou agendou...“
KDH a jeho ďalšie politické klony sa nikdy nedržali „vernosti hodnotám“, ako zdôraznil Figeľ, ale naopak. Celé svoje úsilie venovali boju o moc. Robili to osvedčeným spôsobom – všemožným dehonestovaním politického protivníka. Súčasné, neustále opakované klišé, že ide o vládu jednej – po sneme KDH s ešte hrozivejším prídavkom: jednej jedinej strany – iba potvrdzuje vernosť starým osvedčeným praktikám. Žiaľ, tieto spôsoby nie sú založené na službe ľuďom, ale len na likvidácii politického súpera. Ak by KDH bolo zodpovedným politickým subjektom, hnutím verným hodnotám, ako po sneme zdôraznil Figeľ, nemohlo by poprieť hlavné zásady svojho volebného programu už v roku 1990. V nich si stanovilo ako priority národ, vlasť, štát. Kde zostal záväzok, že KDH bude presadzovať suverenitu SR, keď ako jediný politický subjekt hlasovalo proti zvrchovanosti SR?
Figeľ sa pochválil, „že bez KDH by sme neboli prekonali mečiarizmus“. Lenže ten tzv. mečiarizmus dal Slovákom suverénny štát. A čo im dalo KDH? Figeľ po toľkých zlyhaniach politikov KDH, aj jeho samého, sa opováži hovoriť o pokušeniach moci, proti ktorým on chce postaviť zdravú a serióznu alternatívu? On, ktorý dokázal, že okrem hodnoty peňazí nemá iné priority?