Prvý september zostane vždy sviatkom tohto štátu


Ústava SR štvorecDvere do slovenského parlamentu nebudú otvárať a zatvárať stranícke kalkulácie

Eva ZELENAYOVÁ - Foto: L. LESAY

Oslavy 20. výročia prijatia Ústavy SR sa začali slávnostným zasadnutím parlamentu v priestoroch historickej budovy SNR posledný augustový deň. Aj nebo dávalo najavo nespokojnosť s úmyslom vlády zrušiť Deň Ústavy ako štátny sviatok a počas večerného slávnostného galakoncertu v zrekonštruovaných priestoroch Bratislavského hradu kvapkami dažďa bičovalo pozvaných hostí.

Počas koncertu sa prostredníctvom priameho televízneho prenosu prihovorili občanom SR prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška aj predseda vlády Robert Fico. Oslavy pokračovali nasledujúci deň bohatým programom. Pripomeňme si, že o návrhu ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať v auguste 1992. Ústavu SR prijala SNR 1. septembra na piatej schôdzi. Zo 134 prítomných poslancov za ústavu hlasovalo 114, proti boli 16 a štyria sa zdržali. Ústavu slávnostne podpísali na Bratislavskom hrade 3. septembra vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Slovensko týmto aktom ešte pred zánikom spoločného štátu Čechov a Slovákov získalo základný zákon na vytvorenie suverénneho právneho štátu. Prijatiu ústavy predchádzalo schválenie Deklarácie o nezávislosti SR 17. júla 1992 slovenským parlamentom. Po voľbách v roku 2010 zrušil vtedajší predseda NR SR Richard Sulík deň otvorených dverí v NR SR 1. septembra a naopak dvere do parlamentu otvoril 17. novembra. Nebol to šťastný ani premyslený krok, lebo 17. november nemá nič spoločné s parlamentom. Vláda Roberta Fica vrátila deň otvorených dverí do parlamentu znovu na deň prijatia Ústavy SR.                                                                                                

Prezident Ivan Gašparovič na slávnostnej schôdzi parlamentu pripomenul, že ústavu sme si nezmysleli, dozreli sme na ňu ako kultúrna entita. A zdôraznil, že jej schválením sa slovenský národ vymedzil ako subjekt medzinárodného práva.

REČNÍCKE VÝZVY

ústava a ficoPrvých návštevníkov parlamentu privítal jeho predseda Pavol Paška. Mnohí si vyskúšali rečnícky pult iba z recesie, ale našli sa aj takí, ktorí využili príležitosť na mobilizáciu občanov. Napríklad zástupcovia Občianskeho strediska pre rozvoj demokracie a ľudských práv vyzývali prítomných na aktivizáciu za veci verejné v súlade s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o výchove k demokratickému občianstvu. Diskusné fórum nazvali Koloseum. Za najdôležitejšie považujú vytvorenie televíznej relácie pre občanov, v ktorej by mohli diskutovať o veciach verejných.

„Treba diskutovať, či vypuklé spoločenské problémy, akými sú napríklad bezdomovstvo a chudoba, si zapríčinili občania sami alebo ide o chybu v spoločenskom systéme,“ uvádzajú vo svojej výzve k poslancom NR SR. Aktivisti sa tiež dožadujú občianskych kandidátov na prezidenta SR.

PAPIEROVÍ POSLANCI

V rokovacej sále parlamentu sa popoludní zdržiavali len traja poslanci. Poslanecký klub SaS vyriešil svoju prítomnosť papierovými figurínami. Prítomní Peter Osuský a Juraj Droba si preto vypočuli mnoho nespokojných občanov.

„Aby som mal z čoho zaplatiť školné svojim dvom deťom, musel som ísť do zahraničia na montáže,“ sťažoval sa muž z Levíc. Ďalší mu kontroval: „Vy máte aspoň prácu, môžete byť rád.“ Staršia pani zasa spomenula skúsenosť z protestných akcií Gorila. „Vôbec ma tam nepustili,“ sťažovala sa.

Z reakcií poslancov na výčitky o korupcii a rozkrádaní národného majetku bolo zjavné, že ich považujú za osobnú vec. „Ja nekradnem,“ však nemôže byť odpoveď poslanca. Občania právom očakávajú od svojich zástupcov v zákonodarnom zbore, že budú hľadať spôsoby na riešenie ich problémov a nie dôvody, prečo sa to nedá.

Sprístupnené priestory obnoveného Bratislavského hradu si prišli pozrieť občania z celého Slovenska. Jedinečný pohľad z hradnej veže si nenechali ujsť ani menej zdatnejší. Po strmých schodoch sa šplhali starí i mladí. Expozíciu dokumentujúcu hradnú obnovu alebo momenty z novodobej histórie spojenej s hradom mohli návštevníci zažiť v Rytierskej sále. Nádherné kytice kvetov zostali v reprezentačných priestoroch hradu po slávnostnej recepcii k štátnemu sviatku. Naozaj bol posledným?

Spestrením sviatku Dňa ústavy bol prvý ročník bratislavskej Hradnej časovky, na ktorej sa predstavil úspešný slovenský cyklista Peter Sagan. Vyjadril nádej, že toto podujatie pritiahne k cyklistike viac mladých ľudí a od vedenia parlamentu očakáva väčšiu podporu športu prijatím nového zákona. Už tradične 1. septembra organizuje stretnutie pod Devínskym hradom Viliam Hornáček, predseda Stálej konferencie slovenskej inteligencie Slovakia plus. Napriek nepriaznivému počasiu si prišla uctiť štátny sviatok prijatia Ústavy SR vyše stovka ľudí, aby si pripomenuli cestu Slovákov k samostatnému suverénnemu štátu.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.