Stovky až tisícky pracovných miest sa ponúkajú – doslova trčia štátu priamo pod nosom
Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: Andrej MIŠANEK
Štúdia publikovaná v časopise American Journal of Epidemiology ukázala, že ak človek strávi v práci viac ako osem hodín, zvyšuje sa jeho riziko na srdcovo-cievne ochorenia až o 40 až 80 percent. Po vyše jedenástich hodinách v práci zvýši sa riziko výskytu týchto ochorení až o 67 percent. Mnohí úradníci a funkcionári na Slovensku by preto mali byť štatisticky už dávno mŕtvi. Niektorí sú totiž schopní zastávať aj desiatku funkcií, päť-šesť pracovných pozícií alebo mať niekoľkonásobné pracovné úväzky.
Ak by sme takúto, nezriedkavú kumuláciu prácne prepočítali na počet chýbajúcich pracovných miest na Slovensku, dostali by sme sa k pozoruhodnému zisteniu. Nezamestnanosť na Slovensku by možno vyjadrovalo iba jednociferné číslo.
■ PÚCHOVSKÝ REKORDMAN
Slovenské národné noviny sa nijako nechcú dotknúť nateraz stále dobrého mena a povesti púchovského primátora Karola Janasa. Ani nijako nenaznačujú, že by porušoval zákon, naopak sú si vedomé, že koná v súlade s doteraz platnými paragrafmi na Slovensku. A práve v nich sa skrýva studnica netušených možností a prekvapení pre náš trh práce. Pán Janas napríklad – a ide skutočne len o príklad – stíha „popri riadení štyridsaťtisícového mesta výučbu na troch vysokých školách. Na dvoch z nich pritom pracuje na plný úväzok. To však nie je všetko. Pôsobí aj ako poslanec trenčianskej župy, futbalový funkcionár a v septembri sa stal aj členom dozornej rady Ústavu pamäti národa. Riadi aj zväz protifašistických bojovníkov v meste“. Citát pochádza z autorskej dielne Hospodárskych novín. Pre stručnosť – pán Janas zastáva celkovo osem pracovných pozícií, z toho niektoré na plný úväzok.
■ ZHOVIEVAVÁ LEGISLATÍVA
Práca úradníkov, ktorí majú popri svojich povinnostiach pre štát a samosprávy viacero iných úväzkov – obľúbené sú napríklad pozície v dozorných radách aj štátnych podnikov – sa nijako zákonom obmedzovať nebude. To predpokladá ministerstvo práce. Argumentuje tým, že je na posúdení každého nadriadeného, aby vedel ohodnotiť kvalitu odvedenej práce niekoľkonásobným úväzkárom. Iba minister školstva Dušan Čaplovič oznámil svoj zámer limitovať kumulované úväzky pedagógov. Čo teda z toho vyplýva? Napríklad aj to, že štát má vo svojej administratívnej sieti, respektíve v samospráve, ale aj v dozorných radách rôznych firiem dostatok pracovných pozícií, ktoré by mohli obsadiť vhodní kandidáti z ponuky terajších nezamestnaných a evidovaných na pracovných úradoch.
■ RING VOĽNÝ
Nútené živnosti, dohoda o vykonaní práce či dohoda o pracovnej činnosti sú na Slovensku najčastejšími formami neštandardných pracovných úväzkov. V čase krízy ich počet stúpa, sú totiž pre zamestnávateľov jedným zo spôsobov ako ušetriť. Vyplýva to z výsledkov medzinárodného výskumu o prekérnej práci, teda práci za zníženej pracovnoprávnej ochrany a za nižšie mzdy, ktorého slovenskú časť spracoval Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce. Nezamestnaný totiž nemá na výber a už vôbec nie je v pozícii toho, kto si môže klásť podmienky, vrátane tých pracovných. Nezamestnaný musí uživiť seba a svoju rodinu tak, ako je to len trochu možné. Neraz aj v rozpore so zákonom. A často v protiklade s dobrými mravmi. Takíto zamestnanci majú neskôr iba obmedzený prístup k sociálnej ochrane, napríklad v dôchodkovom veku alebo v počas choroby.
■ PROTIEURÓPSKY TREND
Existujú krajiny, v ktorých sa čiastočné úväzky stali národnou pracovnou kultúrou. Typickými predstaviteľmi sú Holandsko a Švédsko. V Holandsku, Belgicku a Dánsku je vyše 80 percent spoločností a firiem, ktoré zamestnávajú ľudí na čiastočný úväzok. V týchto krajinách je vyššia šanca, že nájdete zamestnancov na čiastočný úväzok aj na vyšších pracovných pozíciách, najmä v Holandsku. Tieto krajiny teda idú cestou, ktorá zjednodušene znie – na jedno pracovné miesto sa vojdú aj dvaja zamestnanci. Samozrejme, že to má pozitívny vplyv na trh práce a na štatistiky nezamestnanosti. Na Slovensku, zdá sa, je trend úplne opačný. Na niekoľko pracovných miest, vrátane plných úväzkov, nám stačí jeden Batman. A na trhu práce vyše 14 percent obyvateľov v aktívnom veku čaká na šancu. Samozrejme, pre štát predstavujú druhotné nákladové položky. Tak by teda ten štát mal podumať, že to ide kdesi aj inak. Jediné, čo by si vyžiadalo takéto riešenie, je likvidácia rodinkárstva, kamarátskych väzieb a straníckeho protekcionizmu. A to znamená v našich podmienkach, žiaľ, strašne veľa!