SLOVO O SLOVENSKU
Ján ČOMAJ
V týchto dňoch sa dostala na trh kniha – zaujímavé čítanie pre každého milovníka prírody, exotiky, nevšedných zážitkov a poľovníckych dobrodružstiev – R. Vadoviča Trinásta rovnobežka. Doktor prírodných vied, skúsený geológ takmer pätnásť rokov viedol skupinu slovenských odborníkov v Jemene a Nigérii v pásme trinástej rovnobežky, prinášajúcej ľuďom najvzácnejší dar – vodu. Objednávali si ich hospodárski predstavitelia štátu a miestne spoločnosti a bola to nielen ušľachtilá misia, ale aj výnosný obchod, nevraviac o ľudských zážitkoch a skúsenostiach, ktoré naši odborníci získavali, a o niekoľkonásobne vyššej mzde, ktorú za vzácnu službu, predĺžený pracovný čas, nezvyklé podmienky a odlúčenosť od rodiny dostávali.
Kde sa to všetko stratilo? Stavali a montovali sme mlyny, cukrovary, pivovary v Indii, Iráne, Iraku, v krajinách Blízkeho východu, našich architekti a urbanisti pôsobili v Alžírsku, Maroku, Tunisku, lekári v nemocniciach na Blízkom východe, v severnej Afrike, stavební a elektrotechnickí experti dávali do prevádzky prvú atómovú elektráreň v Sýrii... Kde sa to podelo? Prečo sa tieto možnosti po novembri vyparili ako gáfor? Azda nemáme aj dnes dosť odborníkov na tieto a mnohé iné odborné činnosti? Hádam už nepotrebujeme ako štát i ako jedinci lepšie si zarobiť? Nepomohlo by to aspoň trochu riešiť bolestivý problém nezamestnanosti?
Ministerstvo zahraničných vecí chce oveľa iniciatívnejšie ako doposiaľ pôsobiť aj v ekonomickej oblasti. Jeden všestranne vďačný a rokmi zabudnutý obchod je tu – ponúkať naše odborné tímy, našich expertov a montérov na špičkové práce v zahraničí. Čína, naftárske krajiny, India a veľa ďalších, rýchlo sa rozvíjajúcich krajín – to všetko sú možné šance. Vo svete sotva zabudli na kvalitu našich ľudí. To len my sme zabudli na vďačný zdroj príjmu a skúseností.