Spisovatelia budú administratívni bezdomovci
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Foto: Maroš M. BANČEJ
- Viacerí literáti zo Spolku slovenských spisovateľov (SSS) sa ozvali v súvislosti s rozhodnutiami profesionálneho vedenia spolku o budove na Laurinskej ulici v Bratislave. Čo sa vlastne stalo?
Spisovateľské organizácie sa dostali do platobnej neschopnosti a nemôžu napríklad splácať energetické náklady. Túto platobnú neschopnosť už aj využíva istá firma, ktorá chce lukratívnu budovu získať do svojho vlastníctva. Keďže s priamym predajom hneď a zaraz by to bolo nemožné, zvolila sa na začiatok cesta celoplošného prenájmu. No na takéto kroky ani vrcholoví predstavitelia SSS nemajú právo. Preto sa časť spisovateľov vzbúrila a chce pri riešení situácie pomôcť.
- Boli ste svojho času prvým ponovembrovým predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Bolo vtedy možné, aby niekto začal kupčiť s majetkom všetkých literátov?
Už vtedy, v prvých troch rokoch po novembri 1989 sa začali rozhliadať špekulanti, no neuspeli. Tak ako vtedy i teraz záleží len a len na charakteroch ľudí, ktorým sa z času na čas, ale vždy len dočasne dostane právomoc rozhodovania. Nie, za mňa sa nič také nemohlo stať. Je zaujímavé, že všetky kšefty, ako napríklad predaj budovy na Ulici Boženy Nemcovej i krádeže peňazí z banky na sfalšované šeky, sa udiali až po mojom odchode z funkcie.
- Budú mať slovenskí spisovatelia nejaký domov, ktorý znamená ruky, na ktorých smieš plakať?
Nie. Ak o tú budovu prídeme, v priebehu pár rokov zaniknú aj spisovateľské organizácie. Spisovatelia budú administratívni bezdomovci. Vieme, že literatúru nerobia spolky a domovy, lebo tvorba je záležitosť výsostne individuálna až intímna, kým sa dostane k čitateľovi. Ale aj čižmári, krajčíri a kováči mali kedysi svoje cechy. Iste vedeli prečo.