HUMORESKA
Milan ZEMO
Nebolo úniku. Musel som pozerať na reality šou Hotel Paradise, keďže hostitelia nepopustili. Najprv som sa nepokojne vrtel na stoličke. Po chvíli som od údivu zabudol zavrieť ústa, čo si domáca pani vysvetlila tak, že som hladný, a domáci pán, že smädný. Pre každý prípad som ušiel na toaletu, čo si hostitelia vysvetlili jednoznačne a odteraz ma budú ohovárať.
MEDAILÓNTento výrok často vyslovoval fotograf Miro Gregor, keď svoj fotoaparát Panasonic alebo Pentax namieril na slovenské vrchy, doliny, rieky, na slovenské mestá či dediny alebo na najkrajšie ženy na svete – Slovenky. Rodák zo Žiliny (narodený v roku 1931) sa fotografovaniu venuje od roku 1950. Na začiatku si uvedomoval, že dobrá fotografia povie viac ako tisíc slov.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov knižnou prezentáciou zbierky esejí Petra Pogádyho pod názvom Emancipácia občana znovu potvrdilo svoj záujem prichádzať na knižný trh s titulmi vyvolávajúcimi spoločenskú polemiku. Pogády sa zmocňuje aktuálnych tém doby v čase dynamických zmien, no nie bez kritického pohľadu na dianie okolo seba. Niektoré jeho postrehy sú nadčasové, s trvalou platnosťou, ale aj problémové.
Tohtoročná Slovesná jar v Martine bola plná optimistických prísľubovMesto Martin žilo v uplynulých dňoch literatúrou, autormi, vydavateľmi, ale najmä čitateľmi a milovníkmi kníh. Už 46. ročník Slovesnej jari potvrdil, že knihy a ich tvorcovia majú stále svojich početných priaznivcov. Zároveň však naznačil, kam by sa mohol tento celoslovenský literárny sviatok uberať, aby v blízkej budúcnosti nebol len udalosťou pre redukovanú obec autorov, vydavateľov a odborných pracovníkov Matice slovenskej, ale „festivalom slova pre všetkých ľudí súcich na slovo“.
Maturoval som pred 34 rokmi. Ešte pred skúškou dospelosti sme mali možnosť podať si prihlášku na vysokú školu. Náš spolužiak na vyššie vzdelanie nemal závity. Bol síce veľkoústym frajerom a tĺkom, ale ani bohatstvo rodičov v jeho prípade nezohrávalo žiadnu úlohu (tatko v Slovliku, mamina na colnej správe...).
Kniha spomienok univerzitného profesora PhDr. Imricha Sedláka (1933) reflektuje najmä na jeho polstoročné pôsobenie v slovenskom školstve, múzejníctve a Matici slovenskej. Sumarizuje aktivity autora a prispieva k osvetleniu dejín Matice slovenskej a života spoločnosti na Slovensku.
Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúraV marci začalo Národné osvetové centrum pracovať na projekte Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra. Jeho cieľom je vytvorenie informatizačného systému na dlhodobú archiváciu, ochranu digitálneho obsahu a jeho následnú prezentáciu a sprístupnenie širokej verejnosti.
GLOSA
Milan ZEMO
Z lavíc základnej školy vieme o pamätnom výlete štúrovcov na Devín. Nikde v učebniciach však nie je zmienka, že všetko sa mohlo skončiť minimálne blamážou. Skupinka mladých študentov lýcea na čele s profesorom Štúrom a s jeho priateľmi sa vybrala 24. apríla 1836 na Devín. Z učebníc vieme, že na Devíne spomínali len na zašlú slávu starobylého hradu, nôtili vlastenecké piesne a na Štúrov návrh si všetci študenti dali čestné slovanské mená.
Vydavateľstvo Matice slovenskej prezentovalo nové knihy
Maroš M. BANČEJ
Návštevníci Klubu spisovateľov v Bratislave mali 17. marca možnosť zúčastniť sa na jarnej knižnej slávnosti. Vydavateľstvo Matice slovenskej uvítalo do života šesť nových kníh v žánrovom rozpätí od literatúry faktu, cez zbierku poviedok až po literatúru pre deti. O kultúrnom význame akcie svedčila aj hojná účasť návštevníkov, medzi ktorými nechýbal celý rad známych osobností nášho umeleckého i verejného života.
Bez zveličovania môžeme povedať, že Slovensko patrí medzi ilustrátorské veľmoci. Najmä čo sa týka ilustrácií kníh pre deti a mládež, to platí takmer stopercentne. Nie nadarmo sa práve v Bratislave už tradične koná Bienále ilustrácií, na ktorom v roku 1967 získala Zlaté jabĺčko výtvarníčka a ilustrátorka Viera Bombová. A zďaleka to nebolo jej jediné ocenenie. Odborníci, milovníci dobrej knižnej ilustrácie, ale predovšetkým deti majú túto autorku v očiach a najmä v srdci, aj keď si možno nezapamätali jej meno.