Víno ako sen


KNIHA TÝŽDŇA

Fedor Malík, 100 najlepších slovenských vín 2011

Známy slovenský enológ, vinár, pedagóg, chemik – profesor Fedor Malík (nar. 1945, Modra) je uznávanou európskou kapacitou v oblasti prípravy pôd, pestovania odrôd a ochutnávky vín. Ako viceprezident Európskej federácie spravil pre obraz Slovenska v zahraničí viac ako platení úradníci. Je vedúci katedry na Chemickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, autor šestnástich vinárskych monografií a stoviek vedeckých prác.

Vízia z pekla alebo umelý rezeň

Milan ZEMO

                   Na Slovensku sa začína bravčovému v živom stave dariť čoraz biednejšie. Prasiatka sa z chlievikov jednoducho vytrácajú. Živočíšna výroba ľudovo povedané padá na hubu. Hľadáme východiská ako sa dostať z marazmu, lebo z nášho vyspelého potravinárskeho agrokomplexu zostala len druhá časť slova. Zvyčajne pomenúva stav, keď človek niečím trpí a má z toho fóbie. Ako však našim svinkám a ich chovateľom pomôcť? Naozaj neviem, nie som farmársky všeumelec, jedno však viem presne. Keby si v našich prasačincoch chceli pomôcť tak, ako navrhujú holandskí vedci, tak je to cesta do pekla.

Výnimočný projekt oslávi plnoletosť


drogyVýtvarná súťaž Prečo som na svete rád/rada vstupuje do XVIII. ročníka

Marek DANKO

Protidrogová osveta má veľa podôb. Obyčajne si jej protagonisti kladú otázky komu a ako. Prax ukázala, že ideálnou cieľovou skupinou sú mladí ľudia v rozmedzí 14 až 18 rokov a najúspešnejšou formou je pretaviť posolstvo proti návykovým látkam do umenia. Práve toho sa chopila PhDr. Ingrid Hupková, generálna manažérka úspešného projektu Prečo som na svete rád/rada. Osemnásť rokov trvania úspešného celoslovenského výtvarného projektu, ktorý je ovenčený významnými medzinárodnými cenami, jej dáva za pravdu.

Nielen Dubnický nárečový slovník

Stanislav VANČO

Hovorová reč sa mení a nárečie sa stráca v čase. Vladimír Koštiaľ Dubnický a Richard Benech to vedia a  poznanie ich priviedlo k spolupráci. Prvý z nich sa nielen prizeral premenám času, ale po viac desaťročí trpezlivo zbieral a zapisoval si každodennú reč otcov a materí.

Muž so zvedavou dušou


Vároš MilnaMEDAILÓN

Literatúra faktu v dnešných časoch, keď informácie začínajú byť tvrdou menou, prežíva svoj opodstatnený rozkvet. Ak by sme chceli nájsť dôstojnú reprezentáciu autorov tohto žánru na Slovensku, nesmelo by popri menách ako Vojtech Zamarovský či Milan Augustín chýbať meno Milan Vároš.

Kritická sebareflexia o južnom susedovi

KNIHA TÝŽDŇA

Paul Lendvai: Maďarsko – víťazstvá a prehry, Kalligram, 2011

Roman MICHELKO

Vždy je to osviežujúce, keď o národných dejinách nepíše historik, ale vzdelaný publicista, komentátor či politológ. Práca maďarského emigranta, ktorý dlhé roky žije (od roku 1957) vo viedenskom exile, takéto čítanie poskytuje.

Tajomstvá Veľkej noci


Veľká noc - vajciaSviatok vzkriesenia nášho Spasiteľa prináša ľuďom nádej

Maroš BANČEJ

Veľká noc – Pascha – ako  najdôležitejší kresťanský sviatok  bol významným terčom bývalého režimu. Lenže pokusy premenovať Veľkú noc na Sviatky jari skrachovali podobne ako prednovembrové spoločenské zriadenie.

Odišiel diplomat srdca

MatejNEKROLÓG

Začiatkom marca vo veku 90 rokov zomrel diplomat, kultúrny činiteľ, prekladateľ a autor literatúry faktu JUDr. Matej Andráš. Narodil sa 19. septembra 1921 v podtatranskej obci Ždiar. Stredoškolské vzdelanie získal v Kežmarku a v roku 1946 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Od roku 1945 pracoval ako redaktor Spravodajskej agentúry Slovenska v Košiciach a neskôr v Bratislave.

Ján Čomaj: Drotárska odysea


drotárska odyseaKniha týždňa

Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012

Maroš M. BANČEJ

Novinár a publicista, ale aj majster literatúry faktu Ján Čomaj začrel vo svojej najnovšej knihe do drotárskeho sveta. Tento slovenský fenomén, ktorý by radi niektorí neprajníci zmenili na pejoratívne označenie Slováka (drotár – dráteník), povýšil vo svojej knihe na miesto, ktoré mu právom patrí.

Prasiatko za to nemôže


Nové rozprávky (a udania) X.

Maroš M. BANČEJ

Kde bolo, tam ešte chvíľu bude, ale nie dlho. V nemenovanej krajinke si od starodávnych čias zvykli pripodobňovať svojich blížnych k zvieratkám. Robili tak ostatne aj v okolitých kráľovstvách, tak nechceli byť horší. Napríklad prefíkaný človek bol líška, zákernému vynadali do hadov a keď sa niekto narobil, tak bol uťahaný ako kôň.