čase, keď si pripomíname dvadsiate výročie odchodu Slovenska z federatívneho spoločného štátu, opäť smerujeme do podobného štátneho útvaru. Tentoraz to nie je spoločný štát s iným národom, ale hneď s niekoľkými. Spojené štáty európske v podstate urýchľuje Európska centrálna banka. Dôvod je jednoduchý, práve táto inštitúcia najviac znáša problémy Únie vo finančnom sektore.
Slovinsko, bývalý prístupový premiant v EÚ, sa dostalo do hlbokej krízy. Pritom má prispieť do ESM 342 miliónmi eur, z nich 137 miliónov je splatných ešte v tomto roku. Celkový príspevok, vrátane záruk a schválených opcií na navýšenie kapitálu, dosiahne takmer tri miliardy eur. Agentúry znižujú slovinský rating ako na bežiacom páse a kedysi najvyspelejší štát východného bloku dnes hodnotia horšie ako Rumunsko, Maroko, Kazachstan, Indonéziu alebo Peru.
Čo vlastne v Bratislave povedal predseda Európskeho parlamentu Martin SchulzOd volieb po prvý raz došlo na Slovensku k nezvyčajnej polemike – Úrad vlády SR sa ohradil proti tendenčnosti jedného. Úrad vlády hovoril o zavádzaní, klamstve. Takéto razantné stanovisko sme predtým nečítali, bolo prvé. Vo vyhlásení sa o. i. hovorí: „Úrad vlády SR mlčal, keď si mienkotvorný denník SME na rozdiel od ostatných médií prakticky vôbec nevšimol prijatie predsedu vlády Roberta Fica u spolkovej kancelárky Angely Merkelovej či stretnutie s prezidentom Françoisom Hollandeom vo Francúzsku. Ignoroval návštevu predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza na Slovensku...“
Problémom slovenského zdravotníctva je aj bezbrehá chamtivosť po moci a peniazochÚvahy ministerstva zdravotníctva o zavedení systému jednej zdravotnej poisťovne (ZP) od januára 2014 odštartovali kolotoč diskusií o potrebe (ne)zachovania viacerých zdravotných poisťovní. Slovenské zdravotníctvo stojí na rázcestí a aj keď sa názory na to, ako cestou pôjde, ďalej rôznia, jeho súčasný stav dáva tušiť, že terajší model je neudržateľný.
Krajské a senátne voľby v Českej republike sú varovným poučením aj pre SlovenskoDejiny sa raz udejú ako tragédia, a potom sa zopakujú ako fraška. To by si mohli povedať Slováci o strašení komunistami po práve skončených českých krajských a senátnych voľbách. V roku 1946 vo vtedajšom Česku vyhrala komunistická strana. Slovensko, kde drvivo vyhrala Demokratická strana, sa tak stalo jedinou európskou krajinou, kam prišiel komunistický režim zo Západu a nie z Východu. Nikdy nebude dosť pripomínať si tento fakt. Ale teraz? Strašenie komunistami je aj mediálna propaganda, snaha upútať, predať noviny titulkom: Rudá hrozba 2012 alebo Rudá záře nad Českem s vyobrazením krasnoarmejca.
Nestáva sa často, aby expremiér držal hladovku proti vývoju vo svojej vlastnej krajineHladovka bývalého maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, spojená so stanovaním pred budovou maďarského parlamentu, kde sa k nemu pridali jeho ďalší traja spolustraníci z Demokratickej koalície, vytrháva nášho južného suseda zo spoločenstva vyspelých európskych demokracií a posúva ho k totalitným či autokratickým režimom. Nie je zvyčajné, aby expremiér hladovkou protestoval proti vývoju vo vlastnom štáte.
Vraždiaci Azerbajdžanec Ramil Safarov namiesto trestu dostal vo vlasti milosť„Zaplať tri miliardy a kúp si vraha!“ bolo jedným z hesiel, ktoré kričali arménski demonštranti pred budovou maďarského konzulátu v Jerevane začiatkom septembra. Protesty boli aj pred maďarskými ambasádami v iných krajinách. Vzplanutie medzinárodného napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom a Arménskom a Maďarskom vyvolalo omilostenie Azerbajdžanca Safarova. Hlavnú vinu na tom má Maďarsko, člen EÚ, NATO a Rady Európy.
Rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu o súlade eurovalu s nemeckou legislatívou dalo novú šancu na konsolidáciu eurozóny. Zavážila aj skutočnosť, že terajšia kríza nie je cyklická, ale štrukturálna. Momentálny proces v Európe pripomína padajúce domino. Začalo sa to v Grécku a presunulo sa do Írska, Portugalska, problémy pretrvávajú na Cypre a v Španielsku. Najviac sa treba obávať o Taliansko, ktoré je tretím najväčším dlžníkom na svete.
Peter JÁNOŠÍKGrécko bojuje s vážnou finančnou krízou od konca roka 2009. Úplne závisí od záchranného úveru, ktorý mu schválili krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond. Teraz však eurozóna ešte viac znervóznela. Celkový dlh gréckej vlády sa do konca júla zvýšil na 303,5 miliardy eur z 280,2 miliardy eurového dlhu, ktorý malo Grécko koncom marca. Európskych lídrov tak čakajú kľúčové udalosti, ktoré môžu úplne zmeniť eurozónu.
Stávame sa obeťami politiky, ktorá sa nezaoberá ľuďmi, ale len číslami a štatistkouV posledných rokoch väčšina gréckeho obyvateľstva schudobnela, je oveľa nezamestnanejšia a častejšie aj bez strechy nad hlavou. Stále väčšia časť našej spoločnosti sa ocitá bez prostriedkov na to, aby terajší systém prežila. Najhoršie to postihuje ľudí v mestách, tí nemajú nijakú možnosť si aspoň niečo dorobiť. Škrty v zdravotnom systéme zasahujú najmä chronicky chorých, tí sú prvou obeťou politiky, ktorá sa nezaoberá ľuďmi, ale len číslami a štatistikami.