Exminister Ficovej vlády Ján Kubiš nie je doma prorokom

Dušan D. KERNÝ – Foto: aljazeera.com

Vojna v Afganistane je stratená, spojenci, Západ, medzi nimi aj Slovensko, hľadajú, ako sa z nej dostať, hľadajú východisko – ale aké? Jeden z medzinárodných „hľadačov“ je aj Slovák. Ján Kubiš. Je v službách takpovediac civilných, diplomatických „modrých prilieb“ – teda vo farbách Organizácie Spojených národov. Pre nás je to viac ako zaujímavý príbeh.

Chorváti si tohtoročný Deň nezávislosti pripomenuli skromnejšie než v minulosti

Tibor B. HAČKO

Európske gravitačné procesy a grécka finančná mytológia zatlačili do úzadia výročie, ktoré na európskom kontinente naštartovalo najdramatickejšie pohyby a tragédie od konca II. svetovej vojny. Uplynulo dvadsaťjeden rokov od chvíle, keď 25. júna 1991 chorvátsky parlament začal proces disasociácie od Socialistického federatívneho zväzu Juhoslávie. Proces rozhodovania o nezávislosti sa začal na základe vôle občanov vyjadrenej v referende o nezávislosti z 19. mája 1991.

Pod Akropolou musia šetriť, ale vraj to nebude skôr ako o štyri roky

Peter JÁNOŠÍK

V opakovaných voľbách v Grécku zvíťazili proeurópski konzervatívci z Novej demokracie a premiérom sa stal Antonis Samaras. V jeho vláde je dvadsať ministrov, z toho osemnásti sú členovia Novej demokracie a zostávajúci dvaja nepriamo zastupujú socialistický PASOK a Demokratickú ľavicu DIMAR. Tieto strany novú vládu podporujú.

Peter JÁNOŠÍK

Kým my snívame o hokejovej olympijskej medaile zo Soči, naši južní susedia majú iné túžby – tisícročný maďarský štát. Prijali novú ústavu a názov krajiny, čo má vraj zdôrazniť jej tisícročnú históriu. Maďarská opozícia vidí v novej ústave „zakotvenie perverznej spoločenskej politiky a alarmujúce ponímanie demokracie“.

Peter JÁNOŠÍK

Európski lídri sa na samite EÚ, ktorý sa uskutočnil koncom júna, dohodli na utvorení jednotného orgánu pre banky eurozóny. Za istých podmienok budú banky dostávať peniaze priamo zo záchranného fondu menovej únie, a to bez zvyšovania rozpočtového schodku danej krajiny. Jednotný orgán, ktorý by mal dohliadať na banky eurozóny, je akýmsi prvým krokom k vzniku európskej bankovej únie.

Peter JÁNOŠÍK

Dvanásta ekonomika sveta – Španielsko – požiadalo eurozónu o pomoc pre svoje banky. Informoval o tom španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos. Eurozóna oznámila, že Madridu poskytne až 100 miliárd eur, a tak sa Španielsko po Grécku, Írsku a Portugalsku stalo štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny, ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc.

Nebezpečenstvo, že európske peniaze v gréckej čiernej diere

Jozef HAJSTER

Padne, či nepadne Grécko? To je kľúčová otázka, na ktorú by mali dať odpoveď nasledujúce týždne. Malo by to závisieť od toho, či nová vláda akceptuje úsporný balík vo výške 11 miliárd eur, lebo to je podmienka pre poskytnutie ďalšej medzinárodnej finančnej pomoci. Či to bude platiť aj po voľbách, uvidíme. Nová vláda bude najskôr žiadať zmäkčenie podmienok, tak to mali vo volebných programoch všetky grécke politické strany okrem radikálne ľavicovej SYRIZY Alexisa Tsiprasa, ktorá žiadala zmazanie dlhov.

Grécke voľby vrásky neodstránili: otázne je, či vláda vydrží štyri roky

Dušan D. KERNÝ

Výsledky gréckych volieb a zostavenie vlády vyvolávajú otázky nielen o vývoji v helénskom štáte, ale aj o európskej realite a slovenskej osobitne. Grécko prežilo za tri mesiace dva plebiscity, s krízou sa za ten čas nepohlo. Podmienky, ktoré pod nátlakom prijalo, sú nielen tvrdé, ale dnes aj nesplniteľné.

Negatívne sociálne dedičstvo pravicovej vlády registrujú aj v Bruseli

Ivan BROŽÍK

Štartovací termín pre konsolidáciu, teda ozdravovanie verejných financií na Slovensku, malo závisieť od toho, akú hodnotiacu správu a prognózu nám pošle z Bruselu Európska komisia (EK). Ak bude obsahovať nedôveru k plánovanému tohtoročnému deficitu na úrovni 4,6 percenta a bude prognózovať vyšší rozpočtový schodok okolo 5 percent, tak nás ešte tento rok čakajú konsolidačné opatrenia. 

Prokuratúra vŕši na Tymošenkovú register, ktorý ju môže uvrhnúť za mreže nadlho

Karol GORALSKÝ

Keď sme asi pred polrokom písali o prípade Júlie Tymošenkovej, bolo to práve vo chvíli, keď ju ukrajinský právny systém odsúdil na sedem rokov straty slobody. Už vtedy bolo zrejmé, že tento prípad sa zďaleka nekončí a jeho priebeh nebude priamočiary. Skrýva sa za ním príliš veľa záujmov, pričom nejde len o vnútorné ukrajinské, ale aj širšie európske, dokonca transatlantické väzby.