Prečo naša ekonomika nenapreduje, ale skôr padá?
Text: Marián TKÁČ – Foto: Internet
Dá sa začať inak ako otázkou, či možno časy, ktoré žijeme, nazvať inak ako „diabolské“? Vojna na Ukrajine už piaty rok, vojnou zdecimovaná Gaza v genocíde, vojna na Blízkom východe už druhý mesiac, zablokovaný Hormuzský prieplav Iránom a zablokovaný ropovod Družba Zelenským. Okrem toho, že umierajú desaťtisíce nevinných ľudí, aj ženy a deti, svetu dochádza ropa, a nielen ropa, osobitne európsku ekonomiku ide zadusiť energetická nedostatočnosť a drahé energie.
Pokiaľ ide o zastavenie dodávok ropy cez Ukrajinu, „naša“ Európska únia sa vyhráža slovenskej i maďarskej vláde za opatrenia na ochranu limitovaného objemu pohonných hmôt pre domácich spotrebiteľov, ale ani ju nenapadne požiadať Zelenského, aby kohútiky na ropovode otvoril, lebo inak nedostane v podstate nenávratnú pôžičku deväťdesiat miliárd eur…
■ HLÚPE CENTRUM
Neuveriteľne hlúpa antiekonomická politika Bruselu, teda dobre platených a nikým nevolených eurobyrokratov, namiesto hľadania podpory konkurencieschopnosti európskeho priemyslu uprednostňuje Green Deal – teda zelený údel a či skôr „úder“. Emisné povolenky, označované ako EU ETS – European Union Emissions Trading Scheme, sú hlavným nástrojom EÚ na „znižovanie emisií skleníkových plynov“, ide však v podstate o systém „klimatických daní“, keď firmy musia platiť za to, že vypúšťajú do ovzdušia oxid uhličitý (CO2) a iné skleníkové plyny.
V podstate ide o zdraženie spotrebovaných energií, pričom ceny povoleniek, ktoré sa aktuálne kupujú na burzách (?!) za 80 eur, neustále rastú a do roka 2030 sa očakáva ich zvýšenie až na 220 až 260 eur, čo ďalej výrazne predraží energie a tovary. Toto je v podstate hlavná príčina, prečo bola napríklad odstavená výroba hliníka v modernej hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom.
■ VYNÁLEZ SKAZY
Režim je absolútne „tupý“: priemyselné podniky, elektrárne a teplárne musia nakupovať emisné kvóty za každú tonu vypusteného CO2, čím sa im zvyšujú výrobné náklady. Princíp „znečisťovateľ platí“ znamená, že každá povolenka oprávňuje podnik vypustiť jednu tonu CO2 alebo iných skleníkových plynov. Tento „vynález skazy“ musia nakupovať veľké priemyselné podniky, energetické spoločnosti (elektrárne, teplárne) a aj letecká doprava.
Tým sa Európa jednoznačne konkurenčne diskvalifikuje – ľudovo povedané „strieľa si do vlastnej nohy“. A to už čoskoro, od roka 2027, má vstúpiť „do hry“ aj nový systém emisných povoleniek ETS2, ktorý spoplatní emisie z vykurovania budov a dopravy. Náklady budú platiť dodávatelia palív, ktorí ich premietnu do vyšších cien plynu, uhlia a benzínu. Oficiálnym, „úradným“ cieľom je znížiť emisie, hrozí však výrazné zdražovanie, akoby úmyselné sťažovanie života bežného človeka. Očakáva sa nárast cien plynu, nafty a benzínu o stovky až tisíce eur ročne. A prečo sa to robí? Ide o podporu prechodu na „ekologické zdroje vykurovania“, napríklad aj na nákladnú i nebezpečnú elektromobilitu (pritom sa hovorí, že elektromobily sú „krematóriá na kolesách“).
■ KRACHY IKON
Rastúca energetická náročnosť je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim (ne)konkurencieschopnosť firiem, pričom naša ekonomika má vyššiu spotrebu energie ako dôsledok štruktúry nášho priemyslu. A výsledky sú tu. Slovenský priemysel sa ocitol nie v búrke, ale doslova vo víchrici, akú sme tu ešte nemali. Kým doteraz našu ekonomiku „živil“ export a lacná energia, dnes je to naopak. Brzdia nás vysoké ceny energií, geopolitická neistota a „vyschnuté“ objednávky z Nemecka. Náš najväčší hospodársky partner akoby bol hospodársky „prechladnutý“.
Po tom, čo vypol všetky jadrové elektrárne a po zničení plynovodu Nord-stream 2 chýbajú mu lacné energie. A naopak, ázijská ekonomika je v dobrej kondícii a jej konkurencia je doslova agresívna. Oni totiž nie sú riadení tupým Bruselom. Naše energetické i odbytové problémy vedú ku krachu podnikov i obchodných prevádzok. V roku 2025 poklesla priemyselná výroba práve z uvedených dôvodov, a takto „naordinovaná“ kríza pokračuje. V roku 2025 skončilo na Slovensku v konkurze celkovo 313 podnikateľských subjektov, čo je tretí najvyšší počet za ostatných desať rokov. Skončili a končia veľké fabriky, siete obchodov, ale aj ikonické značky. A v januári 2026 skončilo v konkurze 28 podnikateľských subjektov, čo je v medziročnom porovnaní viac o 27 percent. Záväzky týchto firiem voči štátu presiahli 5,86 milióna eur.
■ ZLÉ SPRÁVY
Uvedieme len niekoľko zlých správ. Tie prišli aj z jednej z najväčších firiem na Spiši, kde súd vyhlásil konkurz na podnik SEZ Krompachy, ktorý vyrábal elektrotechnické zariadenia a zamestnával približne dvesto ľudí. Ďalšia zlá správa zo Spiša je z podniku Embraco: firma presunula svoju výrobu do lacnejšej Ázie a oznámila hromadné prepúšťanie, ktoré sa dotklo približne sto ľudí. Hromadné prepúšťanie ohlásila aj najväčšia odevná firma na hornej Nitre Eterna v Bánovciach nad Bebravou.
O prácu prišlo všetkých tristodva zamestnancov, zväčša žien. Do bankrotu sa prepadol aj výrobca prémiových odevov z Ružomberka I-Legal Art. Podľa majiteľov ich položili vysoké dane, odvody i lacná ázijská konkurencia. Po tridsiatich troch rokoch skončil aj tradičný slovenský výrobca výťahov ZEVA, ktorý zamestnával tridsať ľudí a celé roky dodával výťahy nielen do obytných domov, ale aj do bánk, veľvyslanectiev či hotelov. V Bratislave sa zatvoril areál bývalej Dimitrovky – Istrochem, a o prácu prišlo dvesto zamestnancov. V Hencovciach (okres Vranov nad Topľou) skončil významný drevospracujúci podnik celulózka Bukóza, kde pracovalo vyše štyristo ľudí. Podnik sa nepodarilo zachrániť ani českému investorovi.
Oravské ferozliatinárske závody v Oravskom Podzámku prenášajú časť svojej výroby do Uzbekistanu. Lebo ceny elektrickej energie na Slovensku a v EÚ sú výrazne vyššie, ako má konkurencia z tretích krajín. Skrachoval trnavský výrobca strojov na obrábanie kovov Toma Trading, ktorý sa pýšil vyše šesťdesiat+ročnou tradíciou. Slovensko prichádza „z globálnych dôvodov“ aj o najväčšiu fabriku na televízory. Juhokórejský koncern Samsung odchádza po štvrťstoročí z Galanty, pričom zatvorenie fabriky s osemsto ľuďmi patrí k najväčším stratám nášho priemyslu. Samsungu zostane iba logistické centrum v Gáni. Dôvodom má byť výrazný pokles záujmu o kupovanie televízorov. Koncern Samsung k nám prišiel s výrobou v roku 2002, keď založil spoločnosť Samsung Electronics Slovakia v Galante. Juhokórejčania sa v tom čase zaradili medzi jedných z najväčších investorov v našom regióne.
Medzi značkami, ktoré citeľne ustupujú, je aj obuvnícka legenda Baťa. Na Slovensku postupne zatvorila deväť predajní – z pôvodných sedemnástich v roku 2022 ich zostalo už len osem. Skrachovala aj sieť obchodov Banquet s potrebami do kuchyne a domácnosti, išlo o približne tridsať predajní s vyše sto zamestnancami. V Rimavskej Sobote skončil známy výrobca potravín Gemerská mliekareň a skrachovali tiež Bardejovské mliekarne, ktoré štátu i banke dlhovali milióny eur. Po desiatich rokoch skončila v Bratislave aj obľúbená značka NOSENE, ktorá zatvorila všetky svoje obchody. Zatváranie predajní sa nevyhlo ani potravinárom. Jeden z najväčších reťazcov s potravinami na Slovensku Milk-Agro v posledných mesiacoch zrušil trinásť pobočiek.
V Martine skrachovala firma, ktorá tu fungovala vyše stodvadsať rokov, spoločnosť DS Smith Turpak Obaly, ktorá vyrábala obaly z vlnitej lepenky a zamestnávala dvesto ľudí. Problémy s cenami energií a odbytom viedli po dvadsiatich siedmich rokoch k zániku výroby obuvi vo veľkofirme Ecco Slovakia v Martine, čo sa dotklo šesťstopäťdesiatich zamestnancov. Dôvodom pádu tejto firmy podľa primátora mesta boli aj protiruské sankcie.
■ PROBLÉMY NEOGRAFIE
O prežitie bojuje aj martinská tlačiareň Neografia, podnik s osobitným významom najmä pre Maticu a matičiarov. Tradícia tlače v Martine siaha do roka 1869 a podnik si dlhodobo držal povesť kvalitnej exportnej tlačiarne. Väčšinu produkcie tvoria knihy a veľká časť výroby smeruje do zahraničia, najmä do Nemecka, Británie, Česka a Holandska. Jej činnosť rozvíjal v prvej polovici 20. storočia matičný správca Jozef Cíger Hronský a v súčasnosti Matica vlastní 84 percent účastín, zvyšok manažéri a časť zamestnancov z pôvodného počtu štyristo.
Neografia sa usiluje krízu riešiť už dlhšie. Popri predaji nepotrebného majetku zatvárala menej rentabilné prevádzky a výrazne znižovala počet zamestnancov, dnes ich zostáva približne dvestotridsať. Snažili sa aj prispôsobiť trhu, ktorý však deformuje najmä Ázia a jej lacná produkcia. V Neografii odstavili rotačnú tlač, kde sa využíval plyn, a to bola veľká energetická záťaž, a zamerali sa na hárkovú tlač s vyššou maržou. Ani to však na stabilizáciu nestačilo. Neografia zápasí s vysokými stratami, dlhmi voči štátu a so zníženou dôverou banky. Jej tržby v roku 2022 boli 46 miliónov eur, v roku 2024 klesli na 31 miliónov eur a hospodárenie sa končilo so stratou, ktorá vzrástla z 220-tisíc eur v roku 2021 na 4,2 milióna eur v roku 2023. Za dva roky tak podnik prerobil viac ako osem miliónov eur a jeho vlastné imanie kleslo z vyše 20 miliónov na približne 12 miliónov eur. Záväzky firmy sa pohybujú okolo 12 miliónov eur.
Žilinský okresný súd spustil reštrukturalizačné konanie na návrh Neografie v polovici decembra 2025 a v polovici januára 2026 ho potvrdil. Firma je teda v reštrukturalizácii a jej vedenie otvorene priznáva, že bez externej pomoci sa z krízy vlastnými silami nedostane. Jedným z riešení by mohla byť štátna intervencia, a to buď formou odkúpenia akcií spoločnosti, alebo nevyužívaného majetku. Samotná firma odhaduje, že na záchranu potrebuje približne 3,5 milióna eur.
Predstavitelia Matice o zlej situácii informovali Ministerstvo hospodárstva SR. Podnik musí garantovať splatenie aspoň polovice dlhov. Ak sa to nepodarí, Neografiu čaká konkurz a rozpredaj majetku. To by znamenalo definitívny koniec tlačiarne v rukách Matice slovenskej. A príčiny? Aj presun zákazníkov z tlače do digitálneho prostredia, tlak lacnejšej konkurencie, najmä z Číny, ale aj vysoké ceny energií a rastúce náklady na informačnú a kybernetickú bezpečnosť.
■ DEFORMUJÚCE REFORMY
A čo ďalej so slovenskou ekonomikou? Ekonomické reformy, vykonané po roku 1990, viedli k zdeformovaniu jej prirodzenej štruktúry, k odkázanosti na výrobu a vývoz automobilov a elektroniky, čo tvorí viac ako osemdesiat percent nášho HDP, a k zanedbaniu ostatných odvetví využívajúcich vlastné zdroje. Vďaka dzurindovsko-miklošovskej privatizácii nemá štát v rukách takmer nič, ani strategické podniky, a na tom základe ročne odteká západným smerom okolo 3,5 miliardy eur zisku vytvoreného bývalými štátnymi podnikmi, čo chýba nielen rozpočtu, ale aj na ekonomické inovácie. A navyše v porovnaní so susedmi z V4 máme euro (a teda nemáme vplyv na menovú politiku) a druhý dôchodkový pilier, ktorý odčerpáva naše zdroje západným smerom ‒ ročne až 1,9 miliardy eur.
Podľa jarnej prognózy NBS by slovenská ekonomika mala v tomto roku rásť len o pol percenta a inflácia dosiahnuť 3,9 percenta. Očakávania zhoršuje aktuálna vojna na Blízkom východe. Ak by trvala dlhšie a nám by chýbala ropa, ktorú blokuje Ukrajina, malo by to väčší negatívny dosah. Naša ekonomika by mohla mierne klesnúť a inflácia vzrásť dlhodobo k úrovniam okolo šiestich percent. A to vlastne najmä preto, že sme v čudnom spolku (EÚ), ktorý väčšmi hľadí na záujmy nečlenov (Ukrajina) ako svojich členov.
