Irán bol tvrdším orieškom ako sa zdalo
Radoslav ŽGRADA – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Spojené štáty americké sa ťažko vyrovnávali s odolnosťou Iránu. Pôvodný spoločný plán s Izraelom docieliť rýchly kolaps režimu sa nepodarilo uskutočniť a vojnový konflikt na Blízkom východe sa ukazuje ako vážna geopolitická chyba v histórii USA. Islamská republika vzdorovala sile, ktorá sa dlhodobo považovala za vojensky neporaziteľnú. Môže za to premyslená a koncipovaná stratégia. Je evidentné, že Irán sa na konflikt pripravoval. Po týždňoch bojov sa medzi USA a Iránom dohodlo dočasné prímerie. V čase uzávierky tohto čísla novín, stále trvalo.
Začatie operácie Epic Fury (Epická zúrivosť) Spojenými štátmi a operácie Roaring Lion (Revúci lev) Izraelom 28. februára 2026 zásadne zmenilo mocenskú rovnováhu na Blízkom východe a premenilo dlhotrvajúcu tieňovú vojnu na priamy konflikt vysokej intenzity. Operáciu pôvodne koncipovali ako masívny, viacrozmerný letecký a námorný bleskový útok zameraný na rýchle odstránenie režimu a vedenia Islamskej republiky a súperovu schopnosť brániť sa.
Takto prebiehal konflikt v Iraku, kde armáda Saddáma Husajna bola po dvoch týždňoch natoľko zdecimovaná, že nedokázala vzdorovať následnému pozemnému útoku. Podľa amerických zdrojov ich námorné a letecké sily vypálili len za prvý mesiac vojny s Iránom 850 – 900 rakiet BGM-109 Tomahawk, čo podľa rôznych odhadov tvorí 20 – 25 percent všetkých zásob Pentagónu. Z toho 170 rakiet len v prvých štyroch dňoch. Pričom v kalendárnom roku 2026 bola pôvodne plánovaná dodávka len 190 nových striel Tomahawk.
■ REVOLÚCIA SA NEKONALA
Taktické úspechy kampane boli v prvom momente z pohľadu vertikály moci značné. Cielené údery si vyžiadali životy najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ministra obrany Azíza Nasirzadeha, veliteľa pozemných síl revolučných gárd IRGC Mohammada Pakpoura, člena Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního a mnohých ďalších vysokých vojenských predstaviteľov. Kampaň síce viedla k vyhladeniu vedenia krajiny a oslabeniu centralizovaných uzlov velenia a riadenia, avšak základný predpoklad americkej a izraelskej armády, že štrukturálna „dekapitácia“ povedie k systémovému vojenskému kolapsu, sa však ukázal ako mylný. Vedenie Spojených štátov súčasne očakávalo, že iránsky ľud po smrti vedúcich predstaviteľov režimu vyjde do ulíc a prevezme moc.
■ STMEĽUJÚCI ZLOČIN
Hneď prvý deň pritom zaútočilo na školu v meste Minab, kde zabilo 168 školáčok vo veku sedem až dvanásť rokov, čo možno považovať za vojnový zločin. Tým viac stmelili iránsky národ voči agresii. Namiesto kapitulácie Irán aktivoval svoju doktrínu „decentralizovanej mozaikovej obrany“, ktorá počíta s absorpciou rozsiahleho poškodenia infraštruktúry pri zachovaní operačnej odolnosti prostredníctvom poloautonómnych sietí zástupných síl, lokálnych pozemných jednotiek a vysoko rozptýlených asymetrických námorných prostriedkov. Obranné kapacity boli dislokované do podzemia. Irán na tento cieľ vybudoval viacero podzemných miest. Súčasne s tým vybudoval armádu z lacných dronov, ktoré, ako ukázali skúsenosti z Ukrajiny, sa stávajú zbraňou budúcnosti a umožňujú ekonomicky slabému subjektu viesť vojnu vysokej intenzity aj s vojenskou mocnosťou, akou Spojené štáty s biliónovým rozpočtom sú.
■ MOZAIKOVÁ OBRANA
Iránsku „decentralizovanú mozaikovú obranu“ niektorí západní vojenskí analytici považujú za jednu z významných doktrinálnych inovácií 21. storočia – inováciu, ktorá spochybňuje západnú paradigmu rozhodujúcej bitky a rýchlej dominancie (Shock and Awe). Doktrína vychádza z realistického predpokladu, že v akomkoľvek konflikte so Spojenými štátmi alebo s Izraelom Irán nevyhnutne utrpí straty vo vrcholnom velení, v centralizovaných komunikačných sieťach a v kľúčovej infraštruktúre.
Jej strategickým cieľom nie je dosiahnuť rozhodujúce vojenské víťazstvo nad americkými silami, ale vystaviť okupačné sily neustálej opotrebovacej vojne a prostredníctvom asymetrie nákladov určiť načasovanie aj podmienky ukončenia konfliktu. Akákoľvek americká pozemná intervencia musí svoje operačné parametre odvíjať od tohto hlboko zakoreneného, ideologicky motivovaného a štrukturálne decentralizovaného protivníka.
Pilierom sú pozemné sily Zboru islamských revolučných gárd, tvoriacich približne 100 000 aktívnych vojakov, doplnených značnou rezervou asi 350 000 bojovníkov. Technologická vyspelosť Iránu donútila americké lietadlové lode operovať z bezpečnej vzdialenosti, čo vytvára dodatočné náklady na logistiku a bojovú efektivitu. Spotrebovanie nadmerného množstva ďalekonosných striel donútilo USA využívať rakety s kratším doletom, a tým musia piloti vstupovať do priestoru iránskej protivzdušnej obrany, čo zvyšuje straty na technike.
■ POZEMNÁ OPERÁCIA?
Počas veľkonočných sviatkov sme mohli sledovať dramatickú záchranu dvoch pilotov, pri ktorej americké sily prišli o ďalších minimálne päť vojenských leteckých strojov. Plány, ktoré si stanovili v Tel Avive a vo Washingtone, sa ani s použitím masívnych prostriedkov a trestných leteckých úderov nielenže nepodarilo naplniť, ale celú situáciu zhoršili. Preto sa Trumpova administratíva aktívne pripravovala na pozemnú intervenciu. Čoskoro sa dozvieme, čo bude nasledovať po dvoch týždňoch prímeria.
