Skip to content

Dnešný dátum:

streda, 12 februára, 2025
Menu

Stotisíc Slovákov demonštrovalo za autonómiu

27 augusta, 2013
Menej ako minúta čítania minút čítania

Pribina štvorecStotisíc Slovákov demonštrovalo za autonómiu

Pribinove slávnosti dokázali, že národ si stojí za svojím

Peter JÁNOŠÍK – Foto: archív SNN

V roku 1933 sa v Nitre pri príležitosti 1 100. výročia vysvätenia prvého kostola na území Slovenska uskutočnili Pribinove slávnosti. Z oficiálneho programu pôvodne cirkevných osláv pražská vláda vylúčila účasť slovenských autonomistov, medzi ktorých patril tiež predseda najväčšej katolíckej organizácie – Spolku sv. Vojtecha – Andrej Hlinka. Po masovej manifestácii Andrej Hlinka však predsa prehovoril z tribúny proti ideám čechoslovakizmu a popierania svojbytnosti slovenského národa slovami: „Slováci už na úsvite dejín Slovanov mali svojho vladára Pribinu. Boli sme teda už vtedy národom slobodným, samobytným, svojráznym, národom kresťanskej a slovenskej kultúry. Kým iné národy slovanské v tých časoch nedospeli ešte k dostatočnej kresťanskej vzdelanosti, my Slováci žili sme už ako národ kresťanský a slobodný.“

Pribina bol nitriansky    vladár, prvé historicky známe knieža priamych predkov dnešných Slovákov. V rokoch 825 až 833 bol posledným kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a do roku 861 prvým kniežaťom Blatnianskeho kniežatstva na území dnešného Maďarska. V roku 833 salzburský arcibiskup Adalrám sprevádzal franského kráľa Ľudovíta Nemca na jeho výprave proti Bulharom. Navštívil tiež Nitru a vysvätil tam prvý kostol, ktorý dal Pribina postaviť okolo roku 828. Bol to prvý kresťanský kostol na celom území západných a východných Slovanov. Tento fakt dokladá, že Nitrianske kniežactvo bolo už v tom čase známe a rešpektované vo Franskej ríši.

Na začiatku 30. rokov sa stali signifikantným zrkadlom politickej atmosféry na Slovensku také kľúčové udalosti, ako bola známa streľba v máji 1931 v Košútoch, či ďalšie štrajky a demonštrácie. Slovenský národ pociťoval útlak od Čechov a chcel obhajovať svoje práva. Upozorňoval ostatných, že to, čo prežíva, nie je národná sloboda. Pribinove slávnosti sa konali za odmietania tézy o jednotnom „československom národe“. Praha určila, že hlavným rečníkom na oslavách má byť predseda vlády, a vonkoncom nepovažovala za nevyhnutné, aby na oslavách prehovoril zástupca Matice slovenskej Dr. Jozef Škultéty a predseda HSĽS Andrej Hlinka. Na slávnostiach bolo prítomných veľa novinárov zo zahraničia.

DEMONŠTRÁCIA ZA AUTONÓMIU

PribinaStotisícový zástup odmietal vypočuť „pražských“ rečníkov a vynútil si, aby mu rečnili predstavitelia autonomizmu Hlinka a Rázus. Najradikálnejšia časť účastníkov prevolávala už v sprievode, ktorý tiahol Nitrou na letisko, protičeské a protivládne heslá. Čo sa vlastne v Nitre stalo? Ústrednou akciou programu bola manifestácia na nitrianskom letisku 13. augusta v dopoludňajších hodinách, keď autonomistická mládež vyniesla A. Hlinku na ramenách na tribúnu. Hlinka nielen rečnil, ale stal sa moderátorom priebehu najdôležitejšej manifestácie a udeľoval možnosť prehovoriť členom vlády. V rukách držal skonfiškované a znovu vytlačené číslo Slováka s výrazným celostránkovým nadpisom: Nitra je naša! Predniesol prejav, v ktorom opäť žiadal zmenu ústavy a realizáciu Pittsburskej dohody, a na záver prečítal vopred pripravenú Nitriansku rezolúciu, v ktorej okrem iného vyhlásil, že Slováci chcú byť národom nielen oslobodeným, ale aj slobodným. Udelil slovo krajinskému prezidentovi, predsedovi vlády J. Malypetrovi, po ktorých predniesli pripravené prejavy domáci a zahraniční cirkevní hodnostári. Biskup Kmeťko tlmočil zúčastneným pápežské požehnanie a prečítal telegram posielaný pápežovi a prezidentovi republiky. Po ukončení Pribinových osláv mocenské orgány začali trestné konania proti deväťdesiatim ôsmim účastníkom osláv.

Nespokojnosť s celkovou situáciou obyvateľstva na Slovensku, s jeho beznádejne neriešenými dlhodobo naakumulovanými problémami, ktoré sa skrývali pod názvom „riešenie špecifickej slovenskej otázky“, prepukla naplno. Demonštrujúci účastníci osláv verili vo víziu autonómneho Slovenska ako jedinej možnej cesty k likvidácii svojich osobných aj celospoločenských ťažkostí. Nacionálne vášne ukázali na snahu dokázať predovšetkým „Prahe“ a zahraničiu, že slovenský národ si za svojím stojí.

Množstvo účastníkov, ktorí sa zišli v Nitre, a ich netradičné búrlivé prejavy nasvedčovali, že na Slovensku je situácia skutočne vážna. Oslavy sa napokon stali výzvou k dávno očakávanému zjednoteniu a spoločnej aktivite slovenských autonomistických prúdov. Boli síce najmä propagačnými akciami oboch autonomistických strán, svojím významom sa však zaradili medzi dôležité udalosti v slovenských dejinách.