Peter JÁNOŠÍK
Grécko bojuje s vážnou finančnou krízou od konca roka 2009. Úplne závisí od záchranného úveru, ktorý mu schválili krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond. Teraz však eurozóna ešte viac znervóznela. Celkový dlh gréckej vlády sa do konca júla zvýšil na 303,5 miliardy eur z 280,2 miliardy eurového dlhu, ktorý malo Grécko koncom marca. Európskych lídrov tak čakajú kľúčové udalosti, ktoré môžu úplne zmeniť eurozónu.
Dnes už aj tí slovenskí politici, ktorí dosiaľ dôsledne obhajovali pozíciu eura, strácajú vieru v jeho prežitie: obávajú sa dominového efektu, ktorý by zasiahol celú eurozónu. Špekulácie o odchode Grécka z eurozóny v poslednom čase silnejú s tým, ako sa blíži splatnosť ďalšej časti úveru, ktorý krajina čerpá od eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Vláda Helénskej republiky prisľúbila, že ďalšie peniaze už nebude požadovať – má totiž 8,2 miliardy eur, ktoré Medzinárodný menový fond vyhradil pre Atény na rok 2015, a zvyšok chce získať na trhu predajom dlhopisov. Pri ich predaji môže však nastať problém, pretože Grécko je prakticky odrezané od trhu.
Člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jörg Asmussen zastáva tiež názor, že pre všetkých bude lepšie, ak Grécko v eurozóne zostane a že prípadný odchod zadlženej krajiny od eura by nebol dobrým variantom. Napriek tomu sa vyslovil, že ničivé zemetrasenie po tomto exite – nazývajú ho Grexit – nenastane. Na druhej strane Asmussen upozornil, že odchod Grécka z eurozóny by nebol úplne hladký, ako si daktorí predstavujú. Bolo by to spojené so stratou rastu a vyššou nezamestnanosťou a bolo by to veľmi drahé tak pre Grécko, ako aj pre Európu ako celok. Isté východisko v záchrane Grécka experti vidia v Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM). Ten je trvalým záchranným fondom eurozóny a nástupcom dočasného fondu EFSF (Európsky fond finančnej stability). ESM je na riešenie takejto krízy lepším nástrojom než Európsky fond finančnej stability. Nemecký ústavný súd súhlasil s eurovalom. Podmienil však nemecké vklady kontrolou Bundestagom.
Európski politici obhajovali v minulosti bezprecedentne nákladné záchranné balíky pre Grécko tým, že jeho kolaps by viedol k panike na trhoch a strhol by do krízy ďalšie európske ekonomiky. K úsporám a reformám sa Grécko zaviazalo, keď prijalo od zahraničných veriteľov finančnú pomoc 130 miliárd eur. Plnenie dohodnutého programu je podmienkou, aby Grécko dostalo ďalšie časti úveru.