V bratislavskom Dome umenia vystavuje Umelecká beseda slovenská
Sviatok slovenských výtvarníkov
Maroš M. BANČEJ – Foto: autor
Pozdrav umením alebo Ars Salutem – tak znie názov výstavy, ktorú do konca marca hostí Dom umenia na Námestí SNP v Bratislave. Ponúka výtvarné diela 89 umelcov združených v najrešpektovanejšom umeleckom spolku na Slovensku – v Umeleckej besede slovenskej, pričom akcent kladie na významné výročia v roku 2013. Samozrejme, jedným z najvýznamnejších je 1 150. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na naše územie.
Predvlani si výtvarníci združení v Umeleckej besede slovenskej pripomenuli 90 rokov svojej spolkovej činnosti výstavou Art Misia. Pripomenuli si tým slová z preambuly svojich stanov z roku 1921, ktoré znejú „šíriť krásu“. Pri otvorení tohtoročnej výstavy by mohli odznieť slová z listu, ktorý písal majster Fulla majstrovi Galandovi: „Maľujeme svoju skutočnosť, svoje sny, vyjadrujeme seba... Moderný maliar nemaľuje len to, čo vidí, ale aj to, čo o veci vie... Je básnikom, je tvorcom.“
■ OBČERSTVUJÚCA PESTROSŤ
Keď divák vstúpi do veľkorysých priestorov bratislavského Domu umenia a ponorí sa do výstavy Ars Salutem, skutočne ho „pozdraví umenie“. Výtvarné umenie v impozantne širokom zábere štýlov a techník. Na svoje si príde milovník abstrakcie rovnako ako ctiteľ klasických výtvarných postupov, či už krajinárskych alebo portrétnych. Od maľby cez grafiku, fotografiu až po plastiku sú tu zastúpené všetky výtvarné techniky. Svoju výtvarnú inšpiráciu, takpovediac „výtvarný kľúč do fantázie“, tu nájde návštevník, ktorý dáva prednosť krehkým snovým obrazom, aké vystavuje Anna Porubovičová, ale aj ctiteľ postmodernej, graficky agresívnej maľby v podaní známeho ilustrátora Martina Kellenbergera.
Starosta Umeleckej besedy slovenskej Emil Semanco k leitmotívu výstavy povedal: „Je to fascinujúca príležitosť vzdať v prvom rade hold sv. Cyrilovi a sv. Metodovi a ich misijnému pôsobeniu, ktoré sa na našom území začalo pred 1 150 rokmi. Ako to vyjadril biskup Viliam Judák, úspechom misie vierozvestcov sme sa zaradili medzi kultúrne národy Európy a vstúpili sme do jej dejín ako vzdelaný národ.“
■ AKÉ SÚ TEDA TRENDY
Výstavné stretnutia členov Umeleckej besedy slovenskej sú významným spôsobom ich komunikácie medzi sebou, s divákmi a okolitým svetom. Skúsme vnímať výstavu ako hudobnú skladbu v podaní väčšieho či menšieho orchestra alebo ako literárny útvar – poéziu, román. Spoločný súzvuk vytvorí melódiu, sprostredkuje i rozhovory diel. Koľko bude divákov – príjemcov vytvorených posolstiev, toľko bude nových myšlienok, hudobných skladieb, toľko svetla. Týmito poetickými slovami sa divákom prihovára kurátorka výstavy Ars Salutem Tamara Žišková v graficky vynikajúco riešenom katalógu. Vystavujúci umelci skutočne pôsobia ako zohratý a pestrý orchester, kde má svoje miesto tradícia vedľa moderny a obidve tvoria súzvuk. Je to dôležité najmä v čase, keď niektorí umelci oblúznení masmédiami nechávajú sa zlákať na cestu zbytočne lacných šokov a často vulgárnych póz. Zdá sa teda, že Umelecká beseda slovenská za vyše deväťdesiat rokov svojho trvania vygenerovala do skutočne reprezentatívneho spoločenstva slovenských výtvarníkov, veď mená ako Benka, Bazovský, Šimerová-Martinčeková či Mudroch a ďalší, k tvorbe ktorých sa aj terajšia členská základňa transparentne hlási, hovoria za všetko.
■ VÝSTAVU ROBIA (AJ) DIVÁCI
Na vernisáži 27. februára boli priestory Domu umenia plné, a to nielen znalcami výtvarného umenia a kunsthistorikmi, ale aj tvorivými ľuďmi z iných oblastí umenia, ako napríklad spisovateľmi či hudobníkmi. Zrejme však najviac potešili vystavujúcich aj usporiadateľov mladí ľudia. Dáva to dôvod k opatrnému optimizmu, že mladá generácia začína v zdanlivo trblietavom svete konzumu hľadať aj iné, oveľa hlbšie hodnoty. Jeden z mladých návštevníkov, študent ekonómie Tomáš, ktorý na vernisáž prišiel aj so svojou priateľkou, mi povedal: „Ani neviem, ako k tomu došlo, ale v poslednom čase chodievame spolu čoraz častejšie na vernisáže výstav. Sú tu obrazy, okolo ktorých prejdeme bez väčšieho záujmu, ale je tu aj veľa takých, kde sa pristavíme a rozprávame sa o svojich dojmoch a pocitoch. Je to fascinujúca vec, lebo pri všelijakých hlúpych programoch v televízii to akosi nejde.“ Bratislava teda hneď na úvod roka 2013 mala možnosť vychutnať si výstavu, kde si každý nájde jednotlivosť v celku a celok mu dá predstavu o súčasnom výtvarnom dianí na Slovensku. Vďaka patrí usporiadateľom, členom Umeleckej besedy slovenskej aj Domu umenia v Bratislave.