Archívna snímka. Ruský prezident Vladimir Putin a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto: TASR/AP
Berlín/Kyjev 16. októbra (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes uviedla, že sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s krízou na Ukrajine sú potrebné, nebránia však dialógu s Moskvou.
Merkelová pred summitom Ázia-Európa v Miláne, na ktorom sa kancelárka a ďalší európski lídri stretnú po prvý raz za niekoľko mesiacov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, označila tiež situáciu na Ukrajine za "veľmi ťažkú", informovala agentúra Reuters.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko krátko pred milánskym summitom hovoril s prezidentom USA Barackom Obamom o kríze na východe svojej krajiny. V telefonáte obaja podľa Porošenkovej kancelárie zdôraznili, že všetky strany musia dodržiavať prímerie.
Obama informoval ukrajinského lídra o obsahu videokonferencie, na ktorej hovoril s predstaviteľmi Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska okrem iného o konflikte na východe Ukrajiny. Očakáva sa, že Porošenko sa v piatok v Miláne stretne s Putinom, dodáva agentúra DPA.
Albánsko a Čierna Hora, ktoré sú kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie, sa rozhodli pridať sa k ekonomickým sankciám, ktoré Brusel zaviedol voči Rusku za jeho účasť na kríze na Ukrajine. Uviedla v stredu večer šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.
"Európska únia berie tieto záväzky na vedomie a víta ich," vyhlásila Ashtonová.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zároveň potvrdila, že ostatné kandidátske krajiny podobný zámer zatiaľ neprejavili. Ani Srbsko, ktoré začalo v januári prístupové rokovania s EÚ, ani Turecko, ktoré rokuje s Bruselom od roku 2005, a ani Macedónsko, ďalší oficiálny kandidát na pričlenenie.
Ashtonová pripomenula, že sankčné opatrenia únie podporuje Island, ktorý v roku 2013 pozastavil rokovania o členstve v EÚ. K reštrikciám v podobe zákazu vydávania víz a zmrazenia aktív pre Rusov na "čiernom zozname" Bruselu pristúpili aj Nórsko a Lichtenštajnsko, ekonomicky prepojené s EÚ prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), tieto krajiny však neuplatňujú zákaz poskytovania krátkodobých úverov pre ruské spoločnosti.
Okrem reštrikcií voči Rusku spôsobené konfliktom na Ukrajine, Albánsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Lichtenštajnsko, Macedónsko, Nórsko a Ukrajina budú uplatňovať sankcie proti 15 osobám zapojených do "zamrznutého konfliktu" v Podnestersku. Ide o východnú časť Moldavska, ktorá vyhlásilo samostatnosť v roku 1990, a ktorá je podporovaná Ruskom. Ide o sankcie zavedené v roku 2010, ktoré v júni boli rozšírené do konca októbra.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR