Ľudovít Štúr Foto: TASR/fotoreprodukcia
Bratislava 26. mája (TASR) - Druhým národno-obranným spisom Ľudovíta Štúra je dielo Ponosy a žaloby Slovákov na protizákonné prechmaty Maďarov. Prednesené istým uhorským Slovanom.
Keďže koncom roka 1842, keď stať písal, mal už osobnú skúsenosť s maďarskou cenzúrou v súvislosti s esejou Starý a nový vek Slovákov, tento spis sa rozhodol napísať rovno po nemecky a vydať ho ako samostatnú brožúru v Lipsku. A podarilo sa mu to. Brožúra vyšla na jar 1843 a jej nemecký názov znie: Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn űber die gesetzwidrigen Uebergriffe de Magyaren. Brožúra mala aj prílohy. Okrem iných, text Slovenského prestolného prosbopisu, ktorý 5. júna 1842 odovzdala slovenská delegácia v zložení Pavel Jozeffy, Michal Miloslav Hodža, Ján Chalupka, Samuel Ferjenčík a Ján Rohoni v zastúpení slovenských evanjelikov, prostredníctvom arcikniežaťa Ľudovíta panovníkovi Ferdinandovi V. Pod prosbopis sa podpísalo 200 intelektuálov tej doby a delegáciu tvorili duchovní hodnostári. Menej sa vie o tom, že superintendenta Pavla Jozeffyho k vedeniu doslova dohnal Ľudovít Štúr, keď mu napísal niekoľko desiatok prosebných i vyzývacích listov, aby sa postavil na čelo takejto delegácie.
Spis v podobe objemnejšej brožúry mal charakter politickej polemiky a právne podloženej sťažnosti. Nadväzoval na Štúrov kratší a po maďarsky napísaný článok Szlávok sérelmei és panaszai (Krivdy a sťažnosti Slovákov). V rozšírenej podobe upozorňoval na nechutnosti vládnych praktík v jazyku, školstve, cirkvách, štátnej správe, kultúre i v sociálnej oblasti na území Slovenska. V texte po prvý raz zaznela aj definícia, že jazyk je najcharakteristickejší znak a najzákladnejšia podmienka existencie každého národa, čo v podstate platí dodnes. Spis mal veľký úspech a odozvu medzi slovenskými vzdelancami i gramotnými vrstvami slovenského ľudu. V priebehu niekoľkých dní sa len v Bratislave predalo vyše 300 výtlačkov, čo potvrdzuje, že „Prešporok“ mal aj v tej dobe výrazný slovenský charakter.
Prestolný prosbopis, dnes by sme povedali - petícia, nebol k spisu pripojený náhodou a ešte k tomu v nemčine. Ak Štúrov text bol súborom sťažností na prenasledovanie Slovákov v Uhorsku a nedodržiavanie základných ľudských práv, prosbopis bol súborom požiadaviek. Žiadal trvale zachovať slovenské vyučovanie na školách, zriadiť slovanskú katedru na univerzite v Pešti, potvrdiť Katedru reči a literatúry československej na lýceu v Bratislave a zriadiť rovnaké katedry na všetkých vyšších školách, ponechať latinčinu v cirkevnom úradovaní a češtinu na evanjelických bohoslužbách ako aj ustanovenie cenzorov slovenských kníh v Bratislave a Budíne. V súvislosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra treba zaznamenať aj fakt, že tento prvý slovenský politický dokument zreteľne vykazuje štylistický „rukopis“ Ľudovíta Štúra.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR