KOMENTÁR
Trinásti proti tomu jednému
Roman MICHELKO
Očakávať v politickej kampani prevahu racionálnych argumentov je asi nepatričné, ale takú koncentráciu demagógie, falošnosti a vyložených hlúpostí, akou nás častujú kandidáti prezidentskej kampane, očakával len málokto. Do istej miery je to spôsobené aj štrnásťčlenným, pôvodne dokonca pätnásťčlenným panoptikom kandidátov, z ktorých sú minimálne tri štvrtiny len štatistami. Samozrejme, ich motivácie sú rôznorodé – od vrodeného exhibicionizmu, cez úsilie zviditeľnením svojej politickej agendy pomôcť subjektu, ktorý ho nominoval, až po snahu štvorice reálnych uchádzačov o post dvojky v prvom kole, ktorá sa potom akosi automaticky pasuje do role spasiteľa či zjednotiteľa pravice.
Ďalšou charakteristikou prezidentskej voľby je jej plebiscitný charakter. Tieto voľby rozhodne nie sú súbojom štrnástich kandidátov, ale súbojom trinástich kandidátov proti tomu jednému. Inak povedané, prezidentské voľby budú súbojom Fica s „Antificom“, ktorý vzíde z opozičných primárok. Stratégovia opozície počítajú s tým, že väčšina občanov je už unavená či dokonca znechutená „vládou jednej strany“, a prezidentské voľby sú ideálna príležitosť narušiť mocenský monopol jednej politickej garnitúry. Vychádzajú z predpokladu, že väčšina voličov vníma politickú situáciu na Slovensku ich optikou. Problém je v tom, že Fico napriek ich veľkej snahe a prianiam, nie je dostatočne vhodná persóna na to, aby sa na jeho odmietnutí či zastavení zmobilizovali inak veľmi fragmentované a často i protichodné skupiny frustrovaných voličov.
Samozrejme, nie je jedno, kto sa stane tým povestným „Antificom“, teda kandidátom, ktorý postúpi do druhého kola. Vo všeobecnosti platí, že podstatne nebezpečnejší by bol kandidát bez jasnej politickej minulosti. Ak niekto môže vážnejšie skomplikovať Ficovu situáciu, je to Andrej Kiska v druhom kole. Na rozdiel od prázdneho a falošného Hrušovského, chorobne ambiciózneho Procházku či teatrálneho a nedôveryhodného Kňažka, Kiska nemá vo svojej minulosti nič, čím by mohol výraznejšie zmobilizovať práve Ficov voličský tábor. Jeho minulosť je nepolitická, má za sebou úspešný podnikateľský príbeh a meno si urobil aj svojím filantropickým projektom Dobrý anjel. Dokonca po nástupe šéfa volebného štábu Radoslava Baťa, hovorcu expremiérky Radičovej, výrazne poskočila aj kvalita a profesionalita jeho kampane. Iste nie je náhoda, že do médií unikli volebné modely viacerých prieskumných agentúr, v ktorých je Kiska ako jediný z opozičného pelotónu v druhom kole volieb schopný, i keď veľmi tesne 51 percent ku 49 percentám, resp. 53,7 percenta ku 46,3 percenta, Fica poraziť. Do prvého kola volieb sa môže ešte všeličo udiať a dnešní favoriti môžu pohorieť. Niečo naznačia aj televízne debaty, v ktorých môže niekto zažiariť, niekto pohorieť.
Niektoré trendy sú však jasné, niečo naopak prekvapilo. Dnes je napríklad už celkom zrejmé, že Čarnogurského sen o prezidentovaní ostane navždy len na úrovni sna. Čo však prekvapilo, je čudo menom Mezenská, ktorá svojimi preferenciami atakuje, ba niekedy aj prekonáva „lídra“ Ľudovej platformy Hrušovského. Jej relatívne nezanedbateľné preferencie svedčia jednak o tom, že frustrovaných, protestných a antisystémových voličov je na Slovensku celkom veľa. To, že ich nestráca ani po svojich, pre súdneho človeka veľmi nepresvedčivých astrálno-ezoterických excesoch, svedčí o tom, že ak exot dostane slušný mediány priestor, dokáže divy.
Prezidentské voľby však majú ešte jeden pôvodne nezamýšľaný dôsledok. V plnej nahote ukázali falošnosť, ba až farizejstvo viacerých pravicových kandidátov. Keď dal Ústavný súd SR v kauze Čentéš prezidentovi možnosť v prípade vážnych dôvodov nevymenovať parlamentom zvoleného funkcionára, viacerí využitie týchto kompetencií nevyberavo kritizovali, dokonca sú podpísaní pod ústavnou žalobou na prezidenta. Dnes presne tí istí ľudia bohorovne tvrdia, že ak by Súdna rada SR znova zvolila za svojho predsedu Štefana Harabina, urobili by to isté, čo si „dovolil“ Gašparovič v kauze Čentéš. Už len tento samotný fakt by z nich mal urobiť v nadchádzajúcich voľbách štatistov.