POZNÁMKA
Oto BALOGH
Nedávno odvolal dosluhujúci kabinet šéfku Fondu národného majetku (FNM), nominantku SDKÚ-DS A. Bubeníkovú. O funkciu prišla pre podozrenie z korupcie pri privatizácii štátneho majetku. Za odvolanie Bubeníkovej hlasovala aj dosluhujúca premiérka I. Radičová. Podľa nej už samotná pochybnosť o konkrétnej osobe je dostatočným argumentom, aby nezastávala významné miesto v štátnej správe.
Že post šéfa FNM významným miestom je, niet najmenších pochybností. Už aj preto, že FNM je realizátorom vládnych (teda politických) zadaní súvisiacich s nakladaním majetku štátu. Je to tak od roku 1999, keď prvá Dzurindova vláda rozhodla o prechode privatizačných kompetencií z FNM na vládu a zároveň zrušila zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov. Privatizačný uragán zasiahol všetky štátne podniky, ktoré mali pre ekonomiku Slovenska rozhodujúci význam, vrátane tých, ktoré vláda vo svojom programe sľúbila neprivatizovať (energetická prenosová sústava). Šéfka FNM ešte pred hlasovaním vlády jej členom údajne doručila list, v ktorom obvinila ministra hospodárstva, že bez súhlasu vlády presadzoval priamy predaj 49 percent akcií SPP spoločnosti EPH a návrh na jej odvolanie je osobnou pomstou.
„Snahou FNM a jej vedenia vždy bolo nakladať s verejným majetkom s odbornou starostlivosťou a vo verejnom záujme, čo spôsobilo konflikt so záujmami ministra hospodárstva,“ tvrdila po svojom odvolaní Bubeníková. Tým chcela naznačiť, že každé rozhodnutie FNM počas jej šéfovania sledovalo na rozdiel od ministra Miškova najmä verejný, teda štátny záujem. Odhliadnuc od faktu, že sledovanie záujmu najhoršieho vlastníka, za ktorý štát považovali a považujú pravicoví politici, je minimálne kuriózne, viacero príkladov z privatizačnej praxe svedčí o opaku toho, čím sa obhajuje Bubeníková. Daňových poplatníkov by určite zaujímalo, ako sa so štátnym záujmom zhoduje napríklad zmluva o predaji Slovenských telekomunikácií, podľa ktorej sa Slovensko zaviazalo, že neprijme žiadne rozhodnutie, ktoré by malo podstatný nepriaznivý dosah pre ich zahraničného vlastníka? Je vo verejnom záujme aj strata manažérskej kontroly štátu v SPP či podnikoch elektrickej prenosovej sústavy? Bol prejavom verejného záujmu aj predaj Slovenských elektrární za 31 miliárd Sk spolu s darovaním vodného diela Gabčíkovo, ktorého polovičným vlastníkom je Maďarsko? Vysvetlením pochybností o privatizácii na Slovensku je snáď vyjadrenie exmanažéra Erste Bank (majiteľa Slovenskej sporiteľne) H. Leitnera: ,,Z dokumentov, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že korupcia nastala aj v prípade privatizácie SLSP. Sú náznaky, že do úplatkárstva boli zapletení aj ľudia z politických kruhov.“
najmenšom kuriózne, viacero príkladov z privatizačnej praxe svedčí o opaku toho, čím sa obhajuje Bubeníková. Daňových poplatníkov by určite zaujímalo, ako sa so štátnym záujmom zhoduje napríklad zmluva o predaji Slovenských telekomunikácií, podľa ktorej sa Slovensko zaviazalo, že neprijme žiadne rozhodnutie, ktoré by malo podstatný nepriaznivý dopad pre ich zahraničného vlastníka? Je vo verejnom záujme aj strata manažérskej kontroly štátu v SPP, či podnikoch elektrickej prenosovej sústavy, ku ktorej prišlo po ich privatizácii? Bol prejavom verejného záujmu aj predaj Slovenských elektrární za 31 miliárd Sk (ich aktíva predstavovali 136,1 mld. Sk), spolu s darovaním vodného diela Gabčíkovo, ktorého polovičným vlastníkom je Maďarsko? Vysvetlením pochybností o čistote privatizačného procesu na Slovensku je snáď vyjadrenie exmanažéra Erste Bank (majiteľa Slovenskej sporiteľne), H. Leitnera: ,,Z dokumentov, ktoré máme k dispozícii vyplýva, že korupcia nastala aj v prípade privatizácie SLSP.Sú náznaky, že do úplatkárstva boli zapletení aj ľudia z politických kruhov“.