Peter JÁNOŠÍK
Najmenej šestnásť ľudí zastrelil a ďalších šesť zranil americký vojak pri základni v juhoafganskej provincii Kandahár. Afganský prezident Karzáí vyhlásil, že išlo o popravu a vyzval Spojené štáty, aby masaker vysvetlili. Spresnil, že medzi mŕtvymi bolo deväť detí a tri ženy. Afganské ministerstvo obrany oznámilo, že ďalších deväť ľudí bolo zranených... Americký prezident Barack Obama označil útok za tragický a šokujúci.
Strelec sa po útoku sám prihlásil vojenským úradom. Podľa niektorých miestnych obyvateľov nestál za činom jednotlivec, ale skupina opitých vojakov, ktorí strieľali všade okolo seba a potom daktoré telá zapálili, citovala agentúra Reuters svedkov udalosti. Bohužiaľ, dnes je to už bežná predstava o amerických vojakoch či už v Iraku alebo v Afganistane. Preto americká strana nechce celý škandál dramatizovať a vinu kladie na jednotlivca. Nemenovaný vysoký činiteľ amerického ministerstva obrany uviedol, že domnienka o účasti niekoľkých vojakov je mylná. „Sme presvedčení, že príslušník americkej armády konal sám, nešlo o skupinu.“ Takéto vyhlásenie je pre svet prijateľnejšie než predstava o pogrome amerických vojakov na afganských civilov. Republikánski a demokratickí senátori označili udalosť za tragédiu, ale podľa nich by nemala viesť k zmene americkej politiky v krajine.
Republikánsky senátor John McCain sa masaker dokonca usiloval „vysvetliť“ tvrdením, že netreba zabúdať, že „útoky na Spojené štáty 11. septembra mali pôvod v Afganistane“. Dodal, že ak by v Afganistane prevzal moc Taliban, mohla by sa z neho stať základňa na útoky na USA. Na druhej strane zástupca veliteľa koaličných síl v krajine generál Adrian Bradshaw si nemôže vysvetliť „motív takýchto brutálnych činov“. Myslel tým na občasné streľby, ktorých obeťami, aj keď údajne nechcenými, sa stávajú afganskí civilisti, čo nenahráva kladným vzťahom medzi zahraničnými jednotkami a miestnou vládou a obyvateľstvom. Incident môže tieto vzťahy ešte priostriť. Situácia je napätá už niekoľko týždňov v súvislosti so spálením výtlačkov Koránu na americkej základni v Bagrame. Prezident Karzáí spomína tiež ďalší incident, ktorý sa odohral v dvoch dedinách v blízkosti tej istej americkej základne, kde bolo päť ľudí zranených.
Americký vojak, ktorý zavraždil šestnásť civilistov, pochádza z jedného z najväčších amerických vojenských zariadení – základne Lewis-McChord v štáte Washington. Tá patrí k najkontroverznejším inštitúciám svojho druhu a v ostatnom čase na seba neslávne sústredila pozornosť sériami rozličných násilností. Do novinových titulkov sa dostala už v roku 2010 v súvislosti so štvoricou amerických vojakov, ktorí bezdôvodne zabili troch afganských civilistov pri hliadkach v provincii Kandahár. Veliteľ jednotky Calvin Gibbs, ktorý vraj svojich podriadených k násilnostiam vyzýval, si údajne schovával odrezané časti tiel usmrtených Afgancov ako trofeje. Na upozornenia vojenské úrady reagovali až po dlhom čase. Armádne noviny Stars and Stripes označili v roku 2010 základňu Lewis-McChord za „najproblematickejšiu vojenskú základňu“ roka. Teraz si svetové médiá základňu všimli hneď 1. januára, keď 24-ročný veterán irackej vojny Benjamin Colton Barnes zastrelil strážkyňu amerického národného parku Mount Rainier a matku dvoch malých detí, keď sa spolu s kolegom pokúsila zastaviť jeho vozidlo. Deň predtým si Coltonova streľba v obci Skyway, severne od Seattlu, vyžiadala štyroch zranených. Vojak napokon v parku podľahol mrazu. Trendy k surovostiam v americkej armáde rozhodne sú a priznali to aj noviny Stars and Stripes. Ikona českej literatúry Bohumil Hrabal po návšteve USA povedal: „Kto nemá rád Američanov, nemá rád ľudí.“ Je čas na poopravenie tohto výroku.