Svedectvo o slávení veľkonočných sviatkov pochádza už z druhého storočia
Veľká noc je najväčší sviatok liturgického roka
Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN, (se)
Z čisto pragmatického hľadiska by sme mohli povedať, že poprava Ježiša Krista je najmasovejšie uznávaný sviatok. Aj letopočet sa určuje dátumom jeho narodenia, napriek tomu vedci stále nevedia s istotou povedať, kedy bol Ježiš ukrižovaný. Evanjelisti opisujú posledné hodiny Krista takto: „Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Najviac sa opisované javy v Biblii zhodujú s dátumom 3. apríl 33, keď podľa C. Humpreysa a W. D. Waddingtona vyšiel mesiac v Jeruzaleme v splne sčasti v zatmení, ktoré sa skončilo päťdesiatjeden minút po jeho východe. Tabuľka na kríži niesla nápis Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Tri dni po jeho ukrižovaní našli hrob prázdny. Ježiš vstal z mŕtvych a stal sa zakladateľom novej zmluvy, kresťanstva.
■ SLÁVENIE PASCHY
„Starozákonná židovská Veľká noc – Pascha (gr.; hebr. Pesach = prechod) sa slávila ako spomienka na vyslobodenie Izraelitov z Egypta (Ex 13,4; Dt 16, 1). Slávila sa na jar od 14. do 22. nisana. Slávenie spočívalo v obetovaní a v jedení baránka, ktorému nesmeli polámať kosti, a nekvasených chlebov podľa predpísaného rituálu (Ex 12, 1-14). Pamätnú židovskú Paschu slávil aj Kristus vo večeradle s apoštolmi pred svojím umučením pri Poslednej večeri, keď ustanovil Eucharistiu,“ uviedol pre náš týždenník nitriansky biskup Viliam Judák. „Židovská Pascha bola predobrazom ustanovenia Eucharistie a Kristovej vykupiteľskej smrti. Ortodoxní Židia doteraz slávia Veľkú noc podľa svojich náboženských predpisov, ale už bez veľkonočného baránka. Židovská Pascha bola predobrazom kresťanskej Veľkej noci,“ spresňuje biskup Judák. Najstaršie svedectvo o slávení Veľkej noci pochádza od Melita zo Sárd z druhého storočia. Nachádza sa vo Veľkonočnom preslove. Symbolika prechodu z otroctva Židov v Egypte do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života z Božej milosti.
■ ZÁKLAD VIERY
„Keď Cirkev slávi Eucharistiu,“ objasňuje biskup Judák, „pripomína Kristovu Veľkú noc a sprítomňuje ju obeta, ktorú Kristus priniesol na kríži. Ona zostáva vždy aktuálnou, pretože kedykoľvek sa na oltári slávi obeta kríža, v ktorej sa obetuje Kristus ako náš veľkonočný baránok, uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia. V Novom zákone je preto kresťanská Veľká noc najväčším sviatkom liturgického roka. Slávi sa ňou pamiatka na Kristovo vykupiteľské dielo umučenia a slávneho zmŕtvychvstania, ktoré je základom viery. Veľká noc nemá pevný dátum v kalendári. Slávi sa vždy v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Časovo sa zhruba prekrýva s pohanskými oslavami príchodu jari a aj niektoré ľudové tradície pochádzajú z predkresťanských dôb. Predchádza jej Posvätné trojdnie – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Pokračuje Veľkonočnou vigíliou a vrcholí Veľkonočnou nedeľou. V pravoslávnej cirkvi sa Veľká noc na rozdiel od katolíckej cirkvi časovo posúva podľa juliánskeho kalendára, preto len v niektorých rokoch sa slávi rovnako. Ako tohto roku.
Podľa Cyrila A. Hromníka sa sviatok Veľkej noci aj na Slovensku zrejme slávil dávno pred prepustením Židov z Egypta, a teda aj pred zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Bol spájaný s prvým plným mesiacom po jarnom slnovrate. „Bol to sviatok teologicko-kozmologický (splnenie prísľubu zjednotenia sa ľudu s Bohom), ako aj veselica jari spojená s kúpačkou,“ uvádza vo svojej knižke Sloveni Slováci, kde sú vaše korene. V nej tvrdí, že „dôraz, ktorý Slováci kladú na jasne predkresťanskú veľkonočnú kúpačku v pondelok, svedčí o starobylosti tohto sviatku“.