Vladyka RASTISLAV: Solúnski bratia sú minulosť, prítomnosť aj budúcnosť


Rastislav vladyka2013 štvorecPravoslávna cirkev sa hlási k odkazu svätého Cyrila a svätého Metoda

Solúnski bratia sú minulosť, prítomnosť aj budúcnosť

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Pravoslávni veriaci si pamiatku sv. Cyrila a Metoda pripomínajú každoročne 24. mája. Tohto roku slávili jubileum za účasti konštantinopolského patriarchu Bartolomeja I. Napriek tomu, že sa k pravoslávnej cirkvi na Slovensku hlási len necelé percento obyvateľstva, zachováva dedičstvo sv. Cyrila a Metoda veľmi živo. Vlani v novembri bol vysvätený nový arcibiskup prešovský a Slovenska, Jeho Vysokopreosvietenosť vladyka kyr RASTISLAV Gont. Má 35 rokov a za sebou službu v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach.

Takmer desať storočí sa od seba vzďaľovali západná a východná katolícka cirkev, aby sa v roku 1054 v Carihrade rozišli na ďalších desať storočí. Až koncom 60. rokov minulého storočia sa začal viesť dialóg medzi Východom a Západom prostredníctvom medzinárodných vedeckých konferencií, ktoré sa uskutočňovali každé dva roky striedavo v Ríme a v Moskve. Tohto roku sa výnimočne konala v Bratislave. Podľa prezidenta Pápežského výboru pre historické vedy v Ríme Bernarda Arduru OPraem najvýraznejším úspechom dialógu je nadviazanie priateľstva. Čo teda rozdeľuje obe cirkvi?

Nebudem zachádzať do podrobného opisu rozdielov medzi východnou a západnou časťou kresťanskej cirkvi, ale myslím si, že i samotný rozkol bol vyvolaný najmä rozdielom v myslení, mentalite východného a západného sveta. Zvykne sa hovoriť, že západné myslenie je analytické, východné syntetické. Azda aj preto je také dôležité nadviazanie priateľstva, vzájomné stretávanie, spoznávanie a komunikácia, pretože z histórie je známe, že väčšina konfliktov a nedorozumení vznikala z nepoznania toho druhého.

Kam zaraďujete Slovákov?

Slováci spolu s Čechmi, s Poliakmi, so Slovincami a s Chorvátmi patria do skupiny západných Slovanov a do sféry západného kresťanstva. Ja sám nie som pôvodom Slovák, aj keď som sa narodil na Slovensku a vzdelanie som dostal v slovenských školách. Môj materinský jazyk je rusínsky. Narodil som sa na samom okraji Slovenska blízko poľsko-ukrajinských hraníc, kde sa už začína východný svet. Slovensko a Slovákov vnímam ako národ so západnou mentalitou. Západným zmýšľaním sú však na Slovensku veľmi poznačení aj pravoslávni kresťania, a to vidno aj v rámci tzv. pravoslávneho sveta.

Aký je teda ten pravoslávny svet? V čom sa odlišuje od rímskokatolíckeho?

Každá miestna pravoslávna cirkev má svoju identitu, vlastný svojráz. Čo sa týka štruktúry cirkvi, tak veľmi zjednodušene povedané, západná cirkev je čosi ako monarchia na čele s pápežom a pravoslávna čosi ako demokracia, v ktorej miestne cirkvi majú relatívne veľkú samostatnosť. Na ich čele stojí patriarcha, metropolita alebo arcibiskup. Tieto tituly vznikli v priebehu dejín. V rámci patriarchátov v súčasnosti prvenstvo cti a lásky má Jeho Všesvätosť ekumenický patriarcha Bartolomej I., arcibiskup Konštantínopola – Nového Ríma.

Teda hlava cirkvi, ako rímskokatolícky pápež?

Áno, z pohľadu príslušníka rímskokatolíckej cirkvi. Ale aj keď ste ho nazvali pravoslávnym pápežom, na základe osobnej skúsenosti musím skonštatovať, že napriek svojmu vysokému postaveniu si zachováva nezvyčajnú prostotu a skromnosť.

Východná cirkev neuznáva primát rímskeho biskupa, ktorý podľa evanjelistu Matúša ustanovil sám Ježiš. Prečo?

To je ten najväčší rozdiel v myslení a živote pravoslávnych a západných kresťanov. To, čo na Západe v evanjeliách považujú za ustanovenie primátu, my na Východe považujeme za Kristovu pochvalu Petrovej viery. Ak by sa aj na základe toho dalo hovoriť o primáte, tak tento primát bol osobný. Nikde v Písme sa nehovorí, že by sa tento primát mal alebo dal prenášať na nejakých nástupcov sv. Petra. Bol v zbore apoštolov najstarší, preto požíval prirodzenú úctu, mal prvenstvo. Ak by sa mal tento primát prenášať na jeho nasledovníkov, tak potom by si ho mal nárokovať predovšetkým jeruzalemský alebo antiochijský patriarcha, ktorých biskupské katedry ustanovil sv. Peter ešte pred tou rímskou. Alexandrijský patriarcha, ktorý sa v nástupníctve odvoláva na Petrovho žiaka sv. evanjelistu Marka, sa dokonca aj tituluje ako patriarcha a pápež celej Afriky. Pravoslávna cirkev si sv. Petra váži rovnako ako západná, ale nikdy neuznávala a neuzná nároky rímskeho biskupa nazývať sa Petrovým nástupcom. Primát nemôže poskytovať rímskemu pápežovi právo stavať sa do pozície hlavy cirkvi. Cirkev hlavu má a tou je sám Ježiš.

Rastislav vladyka2013 Nie je mojou ambíciou vyriešiť to, čo delí obe cirkvi celé storočia. Čo však naznačuje dialóg medzi oboma cirkvami?

Sledujeme určité zmierňovanie v rétorike západných kresťanov, biskupov, dokonca samotného pápeža. Z hľadiska pravoslávnej cirkvi vnímame veľmi pozitívne túto zmenu na Západe.

Slovensko bolo hostiteľskou krajinou medzinárodnej vedeckej konferencie aj preto, že sa uskutočnila v roku 1 150. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Pravoslávna cirkev sa považuje za dedičku cyrilo-metodskej tradície. Ako sa však vyrovnáva so skutočnosťou, že prvý slovenský biskup Metod bol vysvätený pápežom v Ríme?

Veľmi ľahko. V tej dobe cirkev ešte nebola rozdelená. Slovo ortodoxný – pravoslávny a katolícky – spájalo rovnako Východ i Západ. Po rozkole sa však katolíci na Západe začali označovať ako rímskokatolíci, a tým vlastne akoby dávali najavo, že sa od katolicity, teda všeobecnosti, istým spôsobom odchýlili. Je to tak trocha nezmysel. Lebo ak je niekto katolícky – všeobecný, nemôže byť zároveň aj rímsky. To sa vylučuje. Najnovší katechizmus západnej cirkvi je už podľa názvu katechizmom nie rímskokatolíckej, ale katolíckej cirkvi. To je významný posun.

V čom je význam cyrilo-metodskej tradície pre pravoslávnu cirkev?

Sv. Cyril a Metod sú naša minulosť, prítomnosť a verím, že aj budúcnosť. Predstavujú základ, z ktorého žijeme a čerpáme dodnes. Pravoslávna cirkev nemusí cyrilo-metodskú tradíciu znovu objavovať alebo týchto svätých rehabilitovať. My po dnešný deň stále používame bohoslužobný jazyk a zachovávame tradície, ktoré nám títo svätci priniesli.

● Dodnes sa koná pravoslávna liturgia v staroslovenskom jazyku?

V mierne zmenenom, pretože tisíc rokov je veľmi dlhá doba a aj bohoslužobný jazyk sa vyvíja. Podľa doterajších poznatkov základom pre staroslovenský bohoslužobný jazyk bolo nárečie z okolia Solúna. Ale niektorí vedci tvrdia, že to nebol jazyk ulice, vulgárny, ľudový. Na základe gréckeho jazyka bol slovanský jazyk zušľachtený a povznesený na úroveň kultúrneho jazyka porovnateľného s gréčtinou.

Západná cirkev prešla od latinčiny na používanie národných jazykov v liturgii. Napokon to bol aj jeden z cieľov misie solúnskych bratov. Kedy teda ustrnul jazyk v pravoslávnej liturgii?

To je komplikovaná záležitosť. Aj v našej cirkvi sa ozývajú hlasy po prekladoch a my ich robíme. Len ojedinele sa však objavujú žiadosti o používanie slovenčiny na bohoslužbách. Zrejme to vyplýva z odlišného myslenia na Východe a Západe. Západný človek chce všetkému rozumieť, chce prenikať do podstaty veci. Východný človek je skôr mysticky založený, potrebuje mať stále niečo, čo ešte nepozná, čo by mohol objavovať, a v tomto zmysle je súčasný liturgický jazyk veľmi podnetný. Problémom je, že každá generácia musí znova a znova čím ďalej tým ťažšie túto tradíciu objavovať. Toto bohatstvo, ktoré nám naši predkovia zanechali, pomerne namáhavo prijímať a absorbovať. Stretol som sa s názorom, že je to mŕtvy jazyk. Nechápem, ako môže byť mŕtvy jazyk, ktorý sa dennodenne používa pri bohoslužbách...

Ibaže panovník Rastislav chcel, aby ľud rozumel bohoslužobnému jazyku...

Tu sa stretávajú dva pohľady. Najvhodnejšie by bolo zachovať medzi nimi rovnováhu. To znamená, aby sa na úkor zrozumiteľnosti nevytrácala tajomnosť, a na úkor tajomnosti zrozumiteľnosť.

Staroslovenský jazyk používajú ako liturgický jazyk vo všetkých patriarchátoch?

Starobylé patriarcháty, to znamená carihradský, alexandrijský, antiochijský a jeruzalemský, používajú starú gréčtinu, rovnako ako grécka a cyperská pravoslávna cirkev. Ostatné cirkvi – ruská, srbská, bulharská, poľská a naša – používajú cirkevnú slovančinu. Medzi starobylé bohoslužobné jazyky patrí i gruzínčina, arabčina či rumunčina. Ďalšie miestne pravoslávne cirkvi – najmä tie novozaložené – už používajú ako bohoslužobný jazyk ten súčasný, hovorový.

Aký je rozdiel medzi staroslovenčinou a cirkevnou slovančinou?

Jazykovedci rozlišujú staroslovenčinu, teda jazyk, ktorým sa hovorilo v dobe sv. Cyrila a Metoda, a cirkevnú slovančinu, ktorá sa používa od 11. storočia až po súčasnosť. Je to naozaj prekrásny jazyk s bohatou slovnou zásobou, ale už to nie je hovorový jazyk žiadneho národa. V rámci pravoslávneho slovanského sveta donedávna slúžil ako esperanto.

Pravoslávna cirkev sa organizuje podľa štátnych území a národov. K starobylým patriarchátom časom pribudli nové. Aký bol historický vývoj pravoslávnej cirkvi na našom území?

Po páde Carihradu v roku 1453 začali vznikať nové patriarcháty. Zo slovanských národov prvým sa stal ruský. Nasledovali srbský, bulharský, rumunský... Pravoslávna cirkev sa po vyhnaní žiakov sv. Cyrila a Metoda na našom území udržala len pri východných hraniciach, západ sa stal rímskokatolícky. Jurisdikčne sme istý čas patrili k Mukačevu, teda ku kyjevskej metropólii, potom k Srbsku a po roku 1950 prišla zo strany ruskej pravoslávnej cirkvi autokefalita – samostatnosť. Pritom naši predkovia na Veľkej Morave ako prví spomedzi slovanských národov prijali kresťanstvo. Z historického hľadiska by preto naša miestna cirkev mala byť považovaná za matku všetkých slovanských pravoslávnych cirkví.

Získali ste samostatnosť, ale stále ste v spojení s českou pravoslávnou cirkvou?

Tým, že samostatnosť nám udelila ruská pravoslávna cirkev, vznikol vnútri cirkvi problém. Pretože carihradský patriarcha si stojí za tým, že udeľovať autokefalitu môže len on ako ekumenický patriarcha. Takže tento krok ruskej cirkvi nevyvolal u neho príliš veľké pochopenie a samostatnosť nám potvrdil až v roku 1998. Keďže pravoslávna cirkev na Slovensku má len dve diecézy, česká strana takisto dve a podmienkou na udelenie samostatnosti sú aspoň štyri diecézy, z tohto dôvodu sme si aj napriek rozdeleniu štátu zachovali cirkevnú jednotu. Ale treba poznamenať, že obe časti našej cirkvi v rámci dvoch samostatných štátov fungujú pomerne nezávisle.

Pravoslávna cirkev zaujíma kladné stanovisko k Jánovi Husovi a jeho učenie považuje za zhodné s učením pravoslávnej cirkvi. Ako teda prijala pravoslávna cirkev vznik samostatnej Slovenskej republiky?

Kladné stanovisko k Husovi zaujíma najmä česká časť našej cirkvi a vníma ho ako dejinnú snahu svojho národa o návrat k autentickému kresťanstvu. Na Slovensku sme napriek mnohým ťažkostiam nikdy od ortodoxie – pravoslávia – neodpadli. Čo sa týka vzniku samostatného Slovenska, vyjadrím svoj osobný názor. Považujem to za veľké požehnanie. Jestvuje veľký rozdiel v mentalite, spôsobe života i hodnotách, ktoré český a slovenský národ vyznávajú. Myslím si preto, že to bolo veľmi vhodné a dobré rozhodnutie a teraz už len nech Boh požehná, aby Slovensko smerovalo k stabilite a prosperite.

Ako hodnotí pravoslávna cirkev cyrilo-metodskú misiu?

Bez preháňania jej pripisuje svetový význam. Pretože to, čo spravili títo dvaja sv. bratia pre našich predkov, sa dovtedy nepodarilo nikomu. Ani jeden misionár dovtedy nedokázal pozdvihnúť nejaký európsky národ na úroveň klasických civilizácií – židovskej, gréckej alebo rímskej. Totižto solúnski bratia nepriniesli len písmo a preklad bohoslužobných kníh, oni priviedli so sebou vzdelancov, architektov, poľnohospodárov, jednoducho výkvet byzantskej učenosti. A na Veľkej Morave zakladali nielen chrámy, ale aj školy, nemocnice, sirotince, pomáhali všetkým, ktorí to potrebovali. Robili to, čo je hlavné poslanie cirkvi, a šírili kultúru a civilizáciu.

Aké podujatia pripravila pravoslávna cirkev v roku cyrilo-metodského jubilea?

Tak ako všetky ostatné sesterské cirkvi organizujeme množstvo konferencií, výstav a koncertov s cyrilo-metodskou tematikou. Najvýznamnejšou udalosťou v rámci tohto jubilejného roka sa pre pravoslávnu cirkev na Slovensku stala návšteva ekumenického patriarchu Bartolomeja I., arcibiskupa Konštantínopola – Nového Ríma, ktorý je priamym nástupcom sv. patriarchu Fócia. Toho patriarchu, ktorý v súčinnosti s byzantským cisárom Michalom III. vyslal sv. bratov na Veľkú Moravu. Počas trojdňovej návštevy patriarcha opakovane vyjadril veľkú radosť z toho, že dielo, ktoré sv. Cyril a Metod vykonali, nezahynulo, a tradícia, ktorú priniesli na naše územie, sa napriek mnohým ťažkostiam a prenasledovaniam v priebehu dejín zachovala.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.