Štefan Boleslav ROMAN bol veľký hráč nielen na poli ekonomickom, ale aj politickom. Hlavným cieľom slovenského politického exilu po druhej svetovej vojne spolu s bojom s komunistickou totalitou bolo aj obnovenie slovenskej štátnosti na demokratických princípoch. Viac o téme prezradila historička ÚPN doktorka Beáta KATREBOVÁ BLEHOVÁ.
- Aké osobnosti boli súčasťou povojnového politického exilu?
Podstatnú časť slovenského povojnového exilu tvorili prívrženci HSĽS, čo bolo svojím spôsobom vzhľadom na revolučné zmeny v politickom systéme, ktoré po roku 1945 na Slovensku nastali, prirodzené. HSĽS ako jediná vládnuca strana v období prvej Slovenskej republiky bola zakázaná. Začali sa prvé perzekúcie Katolíckej cirkvi a katolíckej inteligencie ako takej, ktoré vyvrcholili na jeseň 1947 počas tzv. protištátneho sprisahania. Treba však zdôrazniť, že prvá povojnová exilová vlna vznikla najmä následkom straty štátnej samostatnosti Slovenska, s ktorou sa mnohí – najmä mladí ľudia, študenti, ktorí radšej volili dobrovoľný exil, pretože v obnovenom Československu nevideli pre seba budúcnosť – nedokázali zmieriť. Podobne obeťou nového povojnového poriadku sa stala aj prakticky celá vtedajšia elita Matice slovenskej na čele s Jozefom Cígerom Hronským, ktorý vskutku nebol politickým človekom a zo Slovenska utekal, pretože sa obával súdneho procesu. Čiže hlavným popudom na odchod do exilu boli nielen obavy z perzekúcií, ale aj odhodlanie bojovať v zahraničí za obnovenie slovenskej štátnosti.
- Aké aktivity vykonávali vtedajší exiloví pracovníci pred vznikom Svetového kongresu Slovákov?
Aktivity slovenského štátotvorného exilu boli širokospektrálne. Spomeniem len tie najdôležitejšie – memorandá Ferdinanda Ďurčanského a ním založeného Slovenského akčného výboru pre Parížsku mierovú konferenciu na jeseň 1946. Ďalej vznik Slovenskej národnej rady v zahraničí na jeseň 1948 s programom antikomunizmu a slovenskej štátnosti, uznanej najvplyvnejšou krajanskou organizáciou v USA – Slovenskou ligou v Amerike. V početných memorandách najmä v päťdesiatych rokoch poukazovala Slovenská národná rada v zahraničí na potláčanie základných práv slovenského národa a programovo bojovala aj proti koncepcii politického čechoslovakizmu. Ona a jej čelní predstavitelia (Matúš Černák v Mníchove, Jozef Cieker v Madride, Jozef Mikuš najprv v Paríži neskôr vo Washingtone, Karol Sidor v Ríme a v Montreali, podobne Jozef Kirschbaum, Emanuel Böhm, Štefan Blaško atď.) dokázali v päťdesiatych rokoch vybudovať v prostredí vlád slobodného sveta určité pozície v prospech slovenskej otázky, dôkazom čoho boli tvrdé perzekúcie zo strany československého režimu voči stúpencom exilu na Slovensku a aktivity Štátnej bezpečnosti na eliminovanie čelných exilných predstaviteľov, vyvrcholením ktorých bol nepochybne atentát na Matúša Černáka v júli 1955.
- Do akej miery dokázal Svetový kongres Slovákov svojimi aktivitami ovplyvniť vtedajšiu svetovú verejnosť?
Vznikom Svetového kongresu Slovákov sa nezjednotil len slovenský exil ako taký, ale prakticky všetci Slováci žijúci v zahraničí, čiže aj slovenské krajanské organizácie v celom slobodnom svete. Vznikol teda ako strešná organizácia nielen slovenských organizácií vo svete, ale aj jednotlivcov slovenského pôvodu v zahraničí, čo bol v histórii slovenského exilu bezprecedentný jav. Na tejto širokej báze bolo možné rozvíjať významné aktivity vychádzajúce programovo zo zápasu proti komunistickému režimu v Československu a za samourčovacie právo Slovákov. Medzi aktivity patrili najmä reprezentatívne generálne zhromaždenia (v rokoch 1970 – 1990 celkovo deväť) v metropolách západného sveta aj za účasti čelných predstaviteľov západných vlád, svetové festivaly slovenskej mládeže (posledný sa konal v júli 1989 v rakúskom Semmeringu v blízkosti slovenských hraníc), ľudskoprávna agenda v súvislosti s helsinským procesom, s čím súviselo sústavné poukazovanie na porušovanie základných práv na Slovensku, udeľovanie národných cien, vedecké konferencie, publikačná činnosť a napokon mnohé memorandá, listy a ohlasy, ktoré istým spôsobom suplovali neexistujúcu slovenskú diplomaciu.
- Ako by ste charakterizovali dlhoročného predsedu Svetového kongresu Slovákov Štefana Boleslava Romana?
Štefan B. Roman, rodák z Veľkého Ruskova, gréckokatolík, bol veľkým hráčom nielen na poli ekonomickom, ale aj politickom a v neposlednom rade aj náboženskom. Jeho nepochybné ekonomické úspechy ako vlastníka najväčších uránových baní na svete, v zahraničnej politike ako člena delegácií kanadskej vlády na rokovaniach o NATO v Paríži či v Moskve v prítomnosti Chruščova a jeho kresťanský svetonázor, ako aj kontakty na Svätú stolicu a pápežov Pavla VI. a Jána Pavla II. (v období Druhého vatikánskeho koncilu bol laickým pozorovateľom koncilu) ho priam predestinovali do úlohy zjednotiteľa všetkých Slovákov v zahraničí. Jeho význam pre slovenské dejiny by sa dal azda porovnať s významom generála Milana Rastislava Štefánika.
- Aký podiel majú na vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky zahraniční Slováci po roku 1989?
Žiaľ, Štefan B. Roman zomrel predčasne dva dni pred Sviečkovou manifestáciou 23. marca 1988 a jeho predčasnou smrťou program štátnej samostatnosti Slovenska po páde komunistického režimu stratil na medzinárodnej scéne svojho veľkého podporovateľa. V prostredí Slovenského kongresu Slovákov sa po jeho smrti presadila myšlienka, aby si Slováci svoj pomer s Čechmi riešili sami doma – čo sa aj stalo – a koncepcia federácie Česko-Slovenska sa aj po roku 1989 vnímala ako jedna z možných riešení.
- Prečo sa podľa vás tejto časti našej histórie doteraz nevenuje primeraná pozornosť?
Slovenský povojnový exil bol v období komunistickej totality dlhodobo tabuizovaný, ba čo viac kriminalizovaný, a stúpenci slovenskej štátnosti tvrdo prenasledovaní. Následky tohto mnohoročného ostrakizmu pociťujeme v podstate dodnes, i keď príčiny súčasnej nedostatočnej reflexie fenoménu exil sú rôznorodé a súvisia skôr s povestnou „stratou historickej pamäti či „stratou identity“, ktorú možno u európskych národov vo všeobecnosti v poslednom období pozorovať.
Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: internet