Matica má nezastupiteľný podiel v zápase za slovenskú identitu a štátnosť
Stanislav BAJANÍK
Pred dvadsiatimi rokmi vrcholili politické, spoločenské, strategické snahy Slovenska v zápasoch o obnovenie štátnej samostatnosti, vyhlásenej 1. januára 1993. Leví podiel do mobilizácie spoločnosti, Slovákov doma i vo svete vložila práve Matica slovenská. V rokoch 1990 – 1992 poskytla pôdu historickým súbojom s časom ešte nie príliš populárnym ani bezpečným, opretým však o historický odkaz 1. Memoranda národa slovenského (6. – 7. jún 1861) „zameškaná príležitosť sa nikdy viacej nevráti“.
Matica slovenská po boku politických síl nadviazala na takmer polstoročný zápas slovenského povojnového exilu o nastolenie novej slovenskej štátnej samostatnosti ako prirodzeného národného, kolektívneho práva Slovákov v modernom a civilizovanom svete. Vďaka svojej historickej iniciatíve sa ocitla v pozornosti najvyššieho republikového protokolu, diplomatov, európskych komisárov, emisárov, politológov, zahraničných médií, Slovákov z celého sveta. Otvorila otázky citlivých interetnických vzťahov na Slovensku, neriešených problémov slovenského juhu, skrivodlivého rozdelenia slovenského sveta, prehlbovania a posilňovania slovenskej identity, revitalizácie národnej kultúry, vedy, výchovy a vzdelávania. Aktívne vstúpila do reforiem slovenskej ústavnosti, federatívnych i štátotvorných otázok, medzinárodných i medzištátnych vzťahov, do vytvárania pravdivého obrazu o Slovákoch doma i vo svete. Naskytla sa jej historická príležitosť suplovať viac štátnických iniciatív, podať pomocnú ruku politickým stranám a hnutiam pri presadzovaní politických krokov na obnovu slovenskej štátnej samostatnosti.
Prudký výstup Matice z kabinetu na fórum rezonoval nielen Slovenskom, ale i Prahou, Budapešťou, Bruselom, Štrasburgom a inými federálnymi a centralistickými štruktúrami, európskou vlnou oslobodzovania národov spod totalitných režimov. Ozvenu tohto matičného zdvihu sme zachytili v zámorí, v domácej tlači, v zahraničných informačných médiách, najmä na okruhoch bývalej Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky.
■ SÚSTREDENÁ PAĽBA
Česko-slovenské médiá zapĺňali svoje hlavné informačné, diskusné, politologické relácie s tematikou slovenskej národnej i štátotvornej emancipácie „nebezpečnými“ a protiústavnými témami rozbíjania spoločnej vlasti, zväčša alebo najmä aj v súvislosti s matičným hnutím, jeho terénom, revoltujúcou Bratislavou, „pomlčkovou vojnou“, delením federácie, takzvaného „vypuklého“ nacionalizmu v centre Európy, rozdúchavania interetnických napätí a sporov. A nielen to. Vzápätí sa Matica ocitla pod paľbou kritiky svetoobčanov, federalistov, bezbrehých Európanov, etnicky orientovaných politických strán a hnutí.
■ SPOLOČNÝ POSTUP
Matica slovenská konala po boku alebo v súčinnosti s ďalšími nepolitickými občianskymi združeniami a so slovenskými subjektmi v zahraničí. Svoj zápas skoncentrovala najmä do Stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch, ktoré sa organizujú od roku 1990, do Celonárodných zhromaždení v Bratislave, Komárne, Uhrovci, Martine (1990 – 1992), do Stolov národnej dohody s politickými stranami a hnutiami a iných akcií a podujatí. O týchto zápasoch vydala viac publikácií, analýz, nakrútila dokumentárny film. Dvadsať rokov „po“ si zaslúži aktuálnu reflexiu na túto matičnú generáciu, čo chceme v Slovenských národných novinách v roku 2012 podporiť seriálom Matica slovenská za slovenskú identitu a štátnosť.
ZÚČTOVANIE A VÝHRA
Účet za neoblomnosť, „neposlušnosť“ v jej emancipačných , štátotvorných, slovensko-slovenských vzťahoch si trpko odniesla zo strany vlád tzv. pravice a protištátnych síl (ulúpenie majetku, škrty v štátnej podpore, šikana zo strany exekutívy, mediálne útoky, lži na jej trovy v európskych štruktúrach a i.), napriek tomu nestroskotala, vydržala.