Príliš aktívny rómsky aktivista svojrázne „pomáhal“ tejto národnostnej menšine
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
Predstaviteľ slovenskej pobočky Európskej siete proti rasizmu (ENAR) svoj osobný boj proti rasovej neznášanlivosti povýšil na osobný pôžitok. Akosi si pritom neuvedomil, že sexuálne zneužívanie maloletých rómskych chlapcov nepatrí medzi aktivity zameriavajúce sa na efektívnu spoločenskú integráciu rómskeho etnika.
Časť Rómov na Slovensku ostentatívne zneužíva súčasný marazmus, v ktorom akékoľvek požiadavky na dodržiavanie zákonov a bežných civilizovaných noriem občianskeho spolužitia voči nim samotným sú flagrantným prejavom ich diskriminácie. Vštepili to do ich bystrých myslí občiansko-právne organizácie, rôzni viac či menej aktívni aktivisti aj časť slovenskej mediálnej obce. Nositeľom tejto zvrátenej idey je už roky Amnesty International a jej slovenskí udavači. Napokon, pesnička o sterilizovanej Rómke, ktorú táto organizácia púšťa nonstop už roky do nepretržite jedovatého ovzdušia snáh o nastolenie akej-takej etnicky „rovnej“ zákonnosti na Slovensku, je toho, žiaľ, trvalým dôkazom. Popri nej sa novým hitom v ich verklíku stala diskriminácia rómskych detí na škole v Šarišských Michaľanoch.
■ PALKO SA NEZBLÁZNIL
Vladimír Palko v roku 2009 uskutočnil jeden celkom sympatický, no na Slovensku politicky samovražedný pokus. Hneď následne slovenská pobočka ENAR vyhlásila, že je znepokojená vyhlásením exministra vnútra Vladimíra Palka, ktorý presadzoval uverejňovanie štatistiky kriminality páchanej na Slovensku rómskym etnikom.
„Nie je to šťastné vyhlásenie,“ uvádzalo sa v stanovisku, ktoré TASR vtedy poskytol prezident ENAR Slovensko Miroslav Lacko. Miroslav Lacko je tiež podpredsedom Rómskej iniciatívy Slovenska (ROI). A čo je priam zvrátené, je aj funkcionárom Rómskej asociácie detí a mládeže (RAMAD). „Zneužívanie detí bol jeho obvyklý spôsob života. Touto činnosťou trávil veľa času, konkrétne viac ako sedem rokov,“ povedal jeden z prešovských policajtov, ktorí sa zaoberajú dokumentovaním otrasnej trestnej činnosti významného predstaviteľa slovenských Rómov. Ak by Palkov zámer prešiel, mohla to byť len polovica nielen rokov páchania takejto trestnej činnosti, ale aj sexuálne zneužitých detí. Alexander Patkoló, bývalý predseda ROI, je zhrozený: „Ak sa toto naozaj dialo, je to neuveriteľné.“
Dialo sa. Aj keď prípad sa ešte len vyšetruje, polícia už disponuje priznaním sa delikventa.
■ DEAKTIVOVANÍ ZÁSTANCOVIA
Amnesty International tentoraz mlčí. Aj keď táto organizácia ešte donedávna preberala každý Lackov výrok ako priam svätý grál, najmä ak bol vyslovený v duchu, ako majorita na Slovensku ubližuje rómskej minorite, teraz sa neozvala. Jej aktivisti sa dočasne deaktivovali. A nekonajú ani v záujme tých, ktorí sú nielen diskriminovaní, ale aj doživotne poznačení – vďaka svojráznej činnosti tohto okiadzaného rómskeho funkcionára. Iba nedávno pred Vianocami AI na stránkach spriatelenej tlače opätovne pripomenula už spomínaný prípad sterilizovanej Rómky. A zrejme naďalej „skúma prístup rómskych detí k vzdelávaniu“ – tak ako ju nedávno nahuckal práve v prípade školy v Šarišských Michaľanoch „expert na vzdelávanie rómskych detí“ Miroslav Lacko. Ten totiž na medzinárodných konferenciách vyhlasuje, že na Slovensku „mnohé deti musia chodiť do špeciálnej školy len pre jednu svoju nevýhodu – rozdielnu farbu pleti“. Tak si aj my pripomeňme obvinenia z trestného spisu Miroslava Lacka : „Výroba detskej pornografie, rozširovanie detskej pornografie, prechovávanie detskej pornografie, sexuálne zneužívanie, kupliarstvo a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,“ sumarizuje prešovský krajský policajný hovorca Daniel Džobaník.
■ ÚPRIMNÉ ŽELANIE
Keďže odôvodnene predpokladáme, že niektorý z našich „slovenských“ aktivistov či samozvaných antirasistov iniciatívne a objavne označí predchádzajúce riadky za rasistické, väčšine rómskeho etnika, ktorá sa snaží žiť v rámci svojich možností tak, aby nebola na príťaž spoločnosti, želáme: „Andro Nevo berš 2013 tumenge mangas, kaj les te predživen andre bacht, the andro lačhipen. Mangas tumenge, hoj andre peste te arakhen but zor pro mariben le nalačhe dživipnaha, but zor hoj te roden feder dživipen prekal peste the peskere fameľiji, the kaj te arakhen oda lačho drom ko feder dživipen“. V preklade: Do nového roka 2013 vám želáme, aby ste ho prežili v šťastí, spokojnosti, aby ste v sebe nachádzali vždy dosť síl bojovať s nepriazňou osudu, vždy dosť síl hľadať lepší život pre seba a svojich blízkych a vždy dosť schopností nájsť tú správnu cestu k lepšej budúcnosti.