Potrebujeme rovnomernejšiu deľbu profitu medzi prvovýrobou, spracovateľmi a obchodom
Ivan BROŽÍK – Foto: archív SNN
Zrušenie mliečnych kvót po roku 2015 výrazne zosilní konkurenčný tlak medzi jednotlivými krajinami. „Je preto veľmi dôležité pripraviť Slovensko na bezkvótový systém,“ vyplýva z koncepcie rozvoja produkcie mlieka a mliekarenského priemyslu na Slovensku, ktorú spracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Do roku 2015, dokedy budú v Európskej únii existovať kvóty pre mlieko, by sa podľa ministerského materiálu mali do systému zaradiť aj malí farmári s menším počtom kráv, ktorým bude kvóta pridelená. Slovenská republika od svojho vstupu do EÚ pridelenú mliečnu kvótu zatiaľ neprekročila. Jej plnenie je podľa údajov ministerstva v priemere na úrovni 93,7 percenta. Stanovená mliečna kvóta sa podľa ministerstva neplní jednak pre pokles počtu dojníc, ako aj pre pokles produkcie mlieka, a to aj napriek zvyšujúcej sa úžitkovosti slovenských dojníc.
■ OHROZENIE TRHU
Od apríla 2015 by sa mal liberalizovať trh s mliekom. Európskych chovateľov už nebude nič obmedzovať, zvýšia produkciu a väčšia ponuka na trhu povedie k poklesu nákupných cien. Toho sa však boja napríklad susední českí poľnohospodári. Ale nielen oni. Prípravy na rok 2015 sa začali prakticky na všetkých európskych farmách, ktoré vedú prezieraví hospodári. Doterajšia existencia produkčných limitov poľnohospodárov síce obmedzovala, na druhej strane im však zaručovala zisky. Obmedzení sú totiž tiež poľnohospodári v okolitých štátoch. Nemajú tak prebytočnú produkciu, ktorú by mohli za nízke ceny dodávať na český trh a konkurovať domácim roľníkom. Ibaže – v okolitých štátoch sa už začal obrovský nákup jalovíc, budúcich dojníc. Tam, kde nezareagujú už teraz, nebudú po roku 2015 schopní odolať konkurencii s masovejšou a tým aj lacnejšou výrobou. Slovenské mlieko a mliečne výrobky tak raz navždy môžu zmiznúť z pultov hypermarketov. A to iba pre svoju vysokú cenu.
■ ZDECIMOVANÉ STAVY
Ivan Oravec, predseda Poľnohospodárskeho družstva Devio, pre SNN uviedol názorný príklad: „V roku 1990 sa v maštaliach nachádzalo 1 563 000 ks dobytka a 549 000 dojníc; dnes to je už iba 463 000 ks dobytka – to je pokles vyše 70 percent. A dojníc v našich maštaliach už nenájdeme viac ako 154 000, takže nám zostalo iba 28 percent z pôvodného stavu. Za zmienku stojí aj porovnanie VDJ (veľké dobytčie jednotky, t. j. 500 kg živej váhy) na 100 ha pôdy: Slovensko – 8, Rakúsko – 21, Nemecko – 26, Holandsko – 82.“
■ VÝCHODISKO Z NÚDZE
Brusel ponúkol pomoc jednotlivým krajinám Únie v rámci takzvaného mliečneho balíčka. Ide o súbor opatrení, ktoré môžu štáty využiť, aby zmiernili dosah zrušenia kvót na svojich poľnohospodárov. Producenti mlieka sa tak budú môcť zlučovať do organizácií a ich prostredníctvom rokovať s odberateľmi o výkupných cenách. V jednom takom združení budú môcť byť zastúpení poľnohospodári, ktorých chovy neprekročia spolu 33 percent domácej produkcie mlieka. To je na hranici trhového podielu, ktorý zvyčajne povoľuje protimonopolný úrad, a takto združení poľnohospodári by mali mať veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu.
„Situácia sa musí zmeniť aj v cenovej oblasti a v podporách, lebo inak chovatelia dojnice predajú a výroba mlieka u nás klesne ešte skôr, než dôjde k zrušeniu kvótového režimu v EÚ. Podľa našich informácií mali v auguste poľnohospodári podiel na spotrebiteľskej cene 3,5-percentného trvanlivého mlieka iba 29,6 percenta, zatiaľ čo v prípade obchodu to bolo až 30,7 percenta. Obchod teda získal viac ako poľnohospodári, hoci tí mali na výrobu litra mlieka určite vyššie náklady ako obchod na jeho predaj,“ konštatoval predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek, ktorý je zároveň aj podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre poľnohospodárstvo a služby.
„Potrebujeme rovnomernejšiu deľbu profitu medzi prvovýrobou, spracovateľmi a obchodom, pretože len vtedy bude ich činnosť z ekonomického hľadiska zmysluplná. Poľnohospodári však už dlho predávajú mlieko so stratou a dosahujú horšie ekonomické výsledky ako ich kolegovia, ktorí sa dojníc zbavili a venujú sa len rastlinnej výrobe, prípadne aj chovom kráv bez trhovej produkcie mlieka,“ skonštatoval Alexander Pastorek. Neprimerané rozdelenie marží v prospech obchodu a uplatňovanie spätných bonusov voči spracovateľom sa podľa záverov cenovej rady ministerstva pôdohospodárstva mení na politický problém, ktorý by sa mal riešiť nielen na národnej úrovni, ale aj v rámci celej EÚ. Podľa viacerých odborníkov už dozrel čas na to, aby sa s problematikou neprimeraných vzťahov v potravinovom reťazci začala zaoberať samotná Rada ministrov Únie.