Hložníkov dar Matici je v poriadku

thumbnail

S teoretikom umenia PhDr. Ladislavom SKRAKOM o superbonitnom Hložníkovom dare. PhDr. Ladislav SKRAK (1951) je rodák z Krompách. Pochádza z učiteľskej a matičiarsky angažovanej rodiny. V roku 1975 ukončil štúdium vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil na Ministerstve kultúry u ministra M. Válka, kde mal v agende Slovenskú radu pre umeleckú kritiku ako kuratelu nad  mladou umeleckou generáciou. Publikoval monografiu o M. Medveckej a štúdie o pamätníkovej tvorbe, k téme SNP a k významným národno-historickým podnetom vo výtvarnom umení. Od vzniku Výtvarného odboru MS v roku 2011 pôsobí aj vo funkcii predsedu tohto záujmového odboru.

 

  • Ste predseda Výtvarného odboru MS, kde výtvarní umelci, teoretici a historici umenia dobrovoľne pracujú pre matičné hnutie. Aká je história tohto matičného odboru?

Pokiaľ mám  formulovať svoje odpovede lakonicky, musím uviesť, že Výtvarný odbor MS vznikal v čase súťaže na pamätník  sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Usporiadali sme vtedy súbor reprezentatívnych, ale aj osvetových výstav pod názvom Posvätný odkaz – Cyril a Metod v slovenskom výtvarnom umení. Týmto výstavám zabezpečili vysokú úroveň vtedy ešte žijúci majstri T. Bártfay, J. Kulich, A. Račko, M. Klimčák a vytvoril sa aj priestor na prezentáciu hodnôt tvorby žijúcich majstrov S. Mikuša, M. Polonského, S. Harangozóa, A. Gábrika a ďalších umelcov. Výstavou  sme navštívili Nitru, Rimavskú Sobotu, Prievidzu, Banskú Bystricu, Sninu, Bratislavu Martin a Košice práve v čase, keď sa uchádzali o pomenovanie Európske hlavné mesto kultúry.

  • Čo je aktuálne náplňou činnosti Výtvarného odboru MS? 

Od nášho valného zhromaždenia 27. júna 2017 pôsobíme v zostave: Dušan Roll, podpredseda, a členovia výboru S. Harangozó, M. Molčanová, E. Semanco a M. Medúz. Ako predseda nášho dozorného výboru pôsobí S. Mikuš a ako členka Z. Hložníková. Nadväzujú na organizátorskú prácu M. Polonského, A. Smoláka a A. Molnára. V uplynulom roku sme významne napomohli vznik národno-historickej stálej expozície Za slobodu!, ktorú si v polovici februára prišli pozrieť aj predstavitelia MS M. Tkáč a Š. Martinkovič. Predseda DV MS Š. Martinkovič ju označil za doslova interaktívnu. V tomto období sa domáhame, aby Matica na základe našich výstav a výsledkov pripravila  vlajkovú výstavu pre slovenské zahraničie, aby sme mali v bratislavskej Liga pasáži matičiarsku výstavnú sieň, ale aj v Martine. Chceme tiež pomôcť pri obnove pamiatok vo vlastníctve Matice.

  • Nie tak dávno médiá útočili na Maticu za vraj lajdácke uloženie diel majstra V. Hložníka v Beňuškovom dome v Martine. Daktoré dokonca Maticu obvinili, že niektoré obrazy splesniveli. Expertka na reštaurátorstvo tieto obvinenia zamietla. Hložníkove diela ste videli, sú poškodené?
Jeden zo 100 obrazov, ktoré daroval majster V. Hložník Matici slovenskej.

Žiaľ, cez médiá sme prikrmovaní a napádaní táraním a pakultúrou. Keď sme pripravovali štúrovský projekt, celkom vážne chceli primäť predstaviteľku Slovenskej národnej knižnice, aby pritakala, aké škaredé významy má meno Štúr! V tomto roku, na inom mieste, prezentoval som múzejníckej kontrole riziko vzniku plesne. Tá však zaznamenala stav skresľujúco. Pleseň vzniká z mokriny. Lenže Beňuškov dom je tehliarsky skleník a diela sú uložené tak, ako boli aj pred dvoma rokmi – na jeho slnečnej strane. Takže o plesni sa nedá vôbec hovoriť!

  • Senzáciechtiví aj škandalózni žurnalisti vydávali hotové súdy, že obrazy sú nesprávne uložené. Čo vy na to?

Ktorýsi kustód z nemenovanej galérie, zrejme „natvrdlý“, tvrdil, že by mohli byť aj skladované lepšie. V rezorte a odvetví kultúry vznikli normy à la Jozef II., keď aj presun diela z depozitu na výstavu danej inštitúcie musí byť osobitne registrovaný... Matica diela deponuje nie ako vlastné zbierkové predmety. Súhlasím, že majú byť vhodne a bezpečne uložené. Takýto stav je dlhodobou realitou. Nie je však doriešené to, kto je ich vlastníkom. Majster Hložník venoval svojich sto diel slovenskému národu a „Matici slovenskej“. Adresáta svojho daru nepresmeroval.  Osobne som asistoval daru Dagmar Rosůlkovej Matici. Lenže o pár rokov bolo možné dané dielo (Holubička na vajíčku, keramika) zapožičať zo Slovenskej národnej knižnice. Netreba sa nechať okrádať. A ani urážať...

  • Obrazy videli aj majstrova dcéra a vnučka. Ako reagovali, aké mali z obhliadky pocity? 

Skutočne sme si boli na dar posvietiť za pomoci slnečného dňa. Podrobne nás pritom informovali matiční funkcionári B. Kohút a tajomník  M. Hanuska. Starostlivo  sme sa oboznámili so skutočným stavom. Nestalo sa a nemohlo sa stať, aby superbonitný dar V. Hložníka slovenskému národu a Matici sa čo i len náznakom znehodnotil alebo znevážil. Možno o ňom uviesť, na čom sme sa so Z. Hložníkovou a Z. Hložníkovou jr. dohodli. Blíži sa storočnica narodenia majstra V. Hložníka. Diela, ktoré venoval Matici, budú tvoriť základ tej najreprezentatívnejšej výstavy jubileu. Naša úzkostlivá galerijná sféra však nesmie zabúdať na to, že diela majstra Hložníka musia, resp. majú vlastniť či vystavovať aj galérie v Španielsku,  Škandinávii,  Prahe,  Petrohrade... Hložníkov dar chceme, aby verejnosť videla na vlastné oči. Urobíme preto všetko.

Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: archív MS



Pridaj komentár