Prezident Andrej Kiska hneď po nástupe do funkcie využil svoje právo veta a vrátil parlamentu zákon o sudcoch, ktorý schválila národná rada na konci májovej schôdze. Parlamentný mechanizmus umožňuje vrátený zákon opätovne prerokovať a opätovne o ňom hlasovať. S tým, že po druhom schválení poslancami a vydaní v zbierke zákonov nadobúda platnosť, hoci bez podpisu hlavy štátu. Hlava štátu dôvod vrátenia zákona o sudcoch odôvodnila takto: „Navrhol som poslancom parlamentu, aby ešte raz zvážili a aby prehodnotili rozhodnutie utajiť hlasovania Súdnej rady SR o personálnych otázkach, vrátane napríklad voľby predsedu Najvyššieho súdu SR. Navrhujem ponechať hlasovanie v súdnej rade o funkcionároch v justícii verejné. Tak ako to bolo doteraz.“ NR SR na júnovej schôdzi zákon opäť schválila v pôvodnom znení.
IBA ZAČIATOK
Aj keď sa v podstate nič nemení a zákony budú vstupovať do platnosti, stane sa tak iba s odstupom jednej parlamentnej schôdze. Teda s výnimkou leta ide o časový posun jeden mesiac. Množné číslo je tu úplne namieste. Prezident už má na stole žiadosť viacerých aktivistov, aby parlamentu vrátil zákon o vode. Najmä v súvislosti s jeho možným výkladom o tom, že po schválení tohto návrhu sa môže voda stať nekontrolovateľnou exportnou komoditou. Strana Most – Híd zas vyzvala nového prezidenta Andreja Kisku, aby schválenú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení nepodpísal a vrátil ju na opätovné prerokovanie do parlamentu. Jediný prípad, keď Andrej Kiska podpísal už predtým vetovaný zákon, je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Tento návrh zákona sa dostal prezidentovi na podpis druhýkrát. Po prvýkrát ju ešte Kiskov predchodca Ivan Gašparovič vetoval a vrátil do parlamentu na žiadosť ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej. Dôvodom bola administratívna chyba, ktorá by mohla spôsobiť protiústavnosť právnej normy.
ČARY S POPULARITOU
Andrej Kiska sa opiera vo svojich rozhodnutiach o podporu verejnosti, najmä strednej a mladšej generácie. Na sociálnej sieti má už vyše stodesaťtisíc podporovateľov, a tým sa stáva absolútnou výnimkou medzi hlavami štátov. Na porovnanie – český prezident Miloš Zeman má „iba“ štrnásťtisíc fanúšikov, rakúsky prezident Heinz Fischer niečo okolo sedemdesiattisíc a poľská hlava štátu Bronislaw Komorowski asi osemdesiattritisíc fanúšikov. Na druhej strane, politická strana SMER-SD v politických preferenčných prieskumoch viacerých agentúr na popularite stráca. Ak nezmení štýl svojej politiky a ak voliči čo najskôr neucítia na vlastnej koži, a najmä vo svojich peňaženkách ani nie zlepšenie svojej situácie, ale aspoň zastavenie jej zhoršovania sa, možno už teraz povedať, že sa prakticky začali parlamentné voľby 2016.
Andrej Kiska krátko po zvolení za prezidenta Slovenskej republiky vyhlásil: „Žiadne konflikty nechcem, len budem stáť za ľuďmi. Chcel by som byť človekom, ktorý do našej politiky vnesie ľudskosť.“ A toto „málo“ stačí na to, aby získaval prvé politické body ako samostatné centrum politickej moci.
Ivan BROŽÍK – Foto: prezident.sk