Šarže a marže nám žerú z peňaženky


potravinyPo slabej úrode obilnín nemožno čakať, že sa rast cien potravinárskych výrobkov zastaví

Stanislav HÁBER – Foto: archív

Správy o tom, že zdražejú potraviny, prichádzali už počas žatvy. Pre slabú úrodu všetci analytici očakávali tento vývoj. Podobne ako na Slovensku to vyzeralo aj vo svetových obilniciach. Je síce pravda, že z Ameriky prišli na jeseň povzbudivé správy, lebo úroda obilnín sa napokon ukázala lepšia, než na čo poukazovali prognózy, aj tak však ceny potravín rastú.

S predsedom Komoditnej burzy v Bratislave Ing. Pavlom SCHOLTZOM a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Milanom SEMANČÍKOM sme hovorili o tom, ako vyzerajú potravinové prognózy u nás. Výnosy sú tiež v niektorých parametroch lepšie, než sa očakávalo. Ing. P. Scholtz to dokladá lokálne lepšími úrodami kukurice: „Aj keď hektárový výnos je celkovo veľmi nízky, približne na úrovni šiestich ton kukurice z hektára, predsa len je to v niektorých regiónoch viac, ako sa očakávalo.“

RAST CIEN POKRAČUJE

Ceny konečných produktov v maloobchodnej sieti už teraz, aj podľa Štatistického úradu SR, narástli o štyri percentá, i keď niektorí analytici tvrdia, že sa tak deje na úkor obchodu. Obchodníci vraj nezvýšili ceny potravín, aby ich predajne boli konkurencieschopné, skôr znižujú vlastnú maržu. Uveriť týmto informáciám by zrejme nebolo rozumné. Obchod na Slovensku si tradične ukrajuje, kde sa dá, a také relácie cien, aké máme u nás, často v zahraničí vôbec nepoznajú.

Čo ešte budú môcť utiahnuť Slováci zo svojich zárobkov a z prievanu v peňaženke? Výdavky na potraviny predstavujú u nás oveľa väčšie percento než v Amerike či v západnej Európe. Kým za veľkou mlákou šetria na bývaní a v západnej Európe sa znižuje predaj áut – čo sa tiež odráža na našej ekonomike – Slováci sa učia menej jesť. Onedlho budeme možno nielen veľmocou v počte áut vyrobených na hlavu obyvateľa, ale aj v množstve tu žijúcich fakírov snažiacich sa zachytávať na jazyk pránu – životnú silu zo slnka. Najdôležitejšie budú pre nás správy o počasí, keďže výživa obyvateľstva bude do značnej miery závislá od slnečných dní...

STRÁCAME PRODUKCIU AJ TRHY

poľnohospodárstvoPredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Milan Semančík upozorňuje: „Pokles zamestnancov od roku 2004 v slovenskom poľnohospodárstve do roku 2012 je zhruba tridsať tisíc. Prišli sme o zamestnanosť na vidieku a začali sme vo veľkom dovážať tovary, ktoré sme si vedeli doma vyrobiť, čím sme stratili aj tú pridanú hodnotu, ktorá pochopiteľne zostávala u nás doma. Keby som to zhrnul, my sme veľmi dobre poslúžili západnej Európe a pôvodnej pätnástke EÚ tým, že sme im otvorili trhy pre ich produkciu. Ak sa pozrieme na produkciu západnej Európy, tak tá len v niektorých komoditách mierne poklesla, ale u väčšiny komodít skôr narástla.“

Za posledných desať rokov sa ceny potravín zvýšili síce len o 32 percent v porovnaní s nárastom hrubej mzdy o 107 percent, lenže podobne dramaticky rástli aj ceny energií. Preto pri štatistickom porovnávaní sa väčšinou iba klameme, ako čo vyzerá pekne na papieri, ale realita je oveľa dramatickejšia. A to sa podľa katastrofických predpovedí ešte ceny potravín majú do konca roka zvýšiť. Z vyjadrení Milana Semančíka vidno, že sa tak deje aj preto, lebo nedorábame toľko potravín, koľko na Slovensku bývalo tradične zvykom.

HROZÍ HLAD?

Karikatúra-GossanyiLikvidácia poľnohospodárskej výroby u nás pre nízke národné dotácie môže byť spúšťačom možno aj budúcich hladomorov. Odborníci argumentujú faktom, že ak sa otvoria trhy pre potraviny z EÚ v Rusku či v Číne, tak tam sa nasmeruje nadprodukcia zo západnej Európy a zrazu nebudeme mať odkiaľ lacné potraviny na Slovensko doviezť a doma ich už vyrábať nebudeme schopní. Preto je dnes záchrana agrosektora témou číslo jedna pre slovenskú ekonomiku. Poľnohospodárstvo je bezpochyby veľmi dôležitým strategickým rezortom.

Kým začne krava dojiť mlieko, prejdú dlhé dva roky. Také je poučenie z minulosti, keď v roku 2008 u nás zúrila mliečna kríza. Stáda hovädzieho dobytka sa v lepšom prípade predávali, v horšom priamo vybíjali na bitúnkoch a cena mlieka rástla. Teraz pre znižovanie domácej produkcie a pre zvyšovanie cien potravín vyhrá ten, kto si na dvore bude chovať vlastnú kravu a v predzáhradke mu budú kvitnúť zemiaky.

Zvrátiť tento stav možno len premyslenou a urýchlenou dotačnou politikou štátu, čím by sa riešila aj vysoká regionálna nezamestnanosť.



Pridaj komentár