Na snímke pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda v Solúne. Foto: FOTO TASR/Pavol Demeš
Bratislava 5. júla (TASR) - Odkaz sv. Cyrila a Metoda pre našich súčasníkov i nasledovníkov je predovšetkým v uvedomení si, že Slovák, Európan, každý človek, potrebuje k plnohodnotnému životu nielen rozum a materiálne statky, ale aj srdce a duchovné hodnoty. Pre Maticu slovenskú (MS) znamená tento sviatok základ jej duchovnej podstaty. Pre TASR to dnes povedal predseda MS Marián Tkáč.
Na sviatok sv. Cyrila a Metoda bude na hrade Branč Dištriktuálny deň
„Matica slovenská oficiálne vznikla v roku 1863, tisíc rokov po tom, ako prišli solúnski bratia Konštantín a Metod na Veľkú Moravu. Existujú však archívne dokumenty, ktoré uvádzajú, že Matica slovenská bola schválená cisárom Františkom Jozefom už v roku 1862. Je možné, že dátum jej založenia odkladali zakladatelia práve preto, aby sa mohli v budúcnosti spájať oslavy založenia MS s príchodom Konštantína a Metoda na naše územie," uviedol Tkáč.
Podľa Tkáča sa MS mala pôvodne nazývať Cyrilo-metodská Matica slovenská, keďže Štefan Moyzes a jeho spolupracovníci mali v úmysle založiť nenáboženský spolok ako priameho pokračovateľa cyrilo-metodskej tradície na Slovensku. „Je pravdepodobné, že Moyzes, ktorý v tom čase vybavoval v Ríme presun sviatku zo 14. marca na 5. júla, sa stretol s hudobným skladateľom Franzom Lisztom, ktorý úzko spolupracoval s pápežom Piom IX. na prípravách osláv okrúhleho výročia sv. Cyrila a Metoda. Na ich počesť zložil aj hymnickú skladbu Slavimo slavno Slaveni podľa textu srbského spisovateľa Meda Pucića," doplnil Tkáč.
Uchovávanie cyrilo-metodskej tradície pre budúcnosť celej Európy má podľa predsedu MS veľký význam aj v súčasnosti, keď do úzadia ustupuje srdce a duchovné hodnoty. „V prvých stanovách sa uvádza, že Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského, to znamená, že jej úlohou je nielen chrániť Slovensko v zmysle jazyka, ale aj tradícií, najmä kresťanských, a podporovať dobré ľudské vlastnosti, ako je odpúšťanie, nezávidenie, neintrigovanie, láska k ľuďom. Ak sa pozrieme na dnešnú slovenskú aj európsku spoločnosť, je zrejmé, že takáto sebareflexia, ktorá je základom posolstva sv. Cyrila a Metoda, a bezpochyby aj Matice slovenskej, je priam nevyhnutná," uzavrel Tkáč.
Slovenská republika (SR) si pripomína 5. júla štátnym sviatkom kresťanských vierozvestov svätých Cyrila a Metoda.
Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine. Štátnym sviatkom pod názvom Deň Cyrila a Metoda je 24. máj i v Bulharsku.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Príchod Slovanov na súčasné naše územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava.
Učenie Ježiša Krista nadobúdalo medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestov. Na misiu išli Konštantín a Metod. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.
Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracia na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka), sa vracia späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR