Európska únia vstupuje do piateho roku dlhovej krízy a nič nenasvedčuje tomu, že prinesie nejaké výraznejšie zmeny. Členské štáty Únie, obohnané eurovalmi, naďalej zostávajú hračkou v rukách tzv. medzinárodných veriteľov a stávkové kancelárie môžu vypisovať nové kurzy na to, kto sa stane ich ďalšou obeťou.
Slovensko v porovnaní s veľkými hráčmi svetových trhov je malá, otvorená a na export orientovaná ekonomika, čo počúvame z úst politikov už dosť dlho. Svetová kríza sa prehlbuje a štáty, ktoré sa nezačnú orientovať na záchranu svojho ekonomického systému, čakajú mimoriadne ťažké časy. Stále viac počúvame o transformácii celosvetovej ekonomiky, ktorá sa donedávna tešila z globalizácie pre zväčšenie trhového priestoru, ale čo nás čaká v blízkej budúcnosti, to si trúfa predpovedať len málokto.
Kto by chcel zmeniť či zrušiť Benešove dekréty, musel by zmeniť aj výsledky druhej svetovej vojny a povojnové medzinárodné zmluvy. V tom zmysle sa vyjadril aj predseda vlády SR Robert Fico. Nemennosť Benešovych dekrétov nie je len Ficovým názorom, ale je to trvalý názor právnikov a politikov, ktorí si uvedomujú doktrínu pacta sunt servanda – dohody sa dodržiavajú, dohody treba zachovávať.
Kampaň na nového slovenského prezidenta sa už začalaDo prezidentských volieb je ešte ďaleko. Prezident Ivan Gašparovič nemôže tretíkrát kandidovať, takže frontálny mediálny útok proti jeho osobe sa môže javiť ako politicky bezvýznamný. Iná vec je hrubé narušenie jeho ľudskej dôstojnosti. Kampaň, ktorá sa v posledných týždňoch viedla proti prezidentovi, má znaky organizovanej akcie.
3 OTÁZKY pre Mariána GEŠPERA, tajomníka Matice slovenskej● Ako vnímate niektoré akcie na juhu Slovenska, ktoré narúšajú spolužitie občanov?
Nedávne rozbitie pamätnej tabule na Dome MS v Komárne, ktorá nám pripomínala tragické obete okupácie južného Slovenska fašistickým Maďarskom admirála M. Horthyho v rokoch 1938 až 1945, len ťažko môžeme považovať za čin náhodných vandalov. Barbarské zničenie pamätnej tabule sa stalo v práve čase, keď s prekvapením sledujeme nárast aktivity šovinizmu určitých maďarských iredentistických skupín. Táto provokácia musí byť varovaním pre všetkých slovenských občanov.
KOMENTÁRPri surfovaní po internete človek naďabí na všeličo, a tak sa mi nedávno dostal do pozornosti v zásade zvrhlý, ale veľmi poučný blog jedného neoliberálneho aktivistu. Vďaka nemu som dokázal nahliadnuť do „hlubin neoliberáni duše“. Mňa už len tak niečo neprekvapí, keďže štúdium politickej patológie je môj koníček, ale prečítať si v koncentrovanej podobe o čom snívajú naši extrémistickí neoliberálni „priatelia“, vždy pobaví.
POZNÁMKA
Najprízemnejším cieľom použitia povestnej bulharskej konštanty je snaha dosiahnuť, aby sa výsledok príkladu uvedený na verejnosti a v médiách zhodoval s výsledkom, ktorý na objednávku určuje štátna propaganda. Pretože bulharská konštanta sama osebe je nevinná neznáma premenná, s ktorou narábali počnúc kráľmi a cirkvou aj takí velikáni exaktnej vedy ako napríklad Albert Einstein pri výpočte svojej kozmologickej konštanty.
Okolo roku 2005 napísal režisér Karol Spišák hru Zlatí chlapci v penzii. V názve pripomína komédiu amerického autora Neila Simona Zlatí chlapci, v ktorej kedysi na Malej scéne SND zažiarili Martin Gregor a Ladislav Chudík. Spišák svoju hru písal pre kamarátov – vynikajúcich hercov Jožka Dócziho a Milana Kišša. V Divadle Andreja Bagara vytvorili neopakovateľnú dvojicu. Keď to na scéne „rozohrali“, hľadiskom aj javiskom sa valila jedna vlna smiechu za druhou.
Eva ZELENAYOVÁVýznamné historické výročia vždy jasne ukážu deliacu čiaru medzi obyvateľstvom. Typickým príkladom môže byť 29. august 1944 a 14. marec 1939. Zjednodušene povedané, kým k SNP inklinujú internacionalisti a ateisti, k výročiu vzniku prvej Slovenskej republiky kresťanskí národovci. Ktoré spoločenstvo má navrch, dokazuje zloženie najvplyvnejšej mienkotvornej mimovládnej organizácie – Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Na jeho čele je Grigorij Mesežnikov, bývalý občan Sovietskeho zväzu a pracovník Ústavu marxizmu-leninizmu...
Ivan BROŽÍK - Foto: internetNovozvolený český prezident Miloš Zeman sa cíti byť prezidentom „dolných desať miliónov“. Už v prvých slovách po zverejnení výsledkov sčítania volieb naznačil, že do čela Českého štátu sa vracia človek, ktorý má pocitovo i politicky bližšie k ľavicovému sociálnemu prostrediu ako jeho dosluhujúci predchodca Václav Klaus. Európa získala na Pražskom hrade silného spojenca. Doteraz ho obýval skôr jej odporca a negátor viacerých spoločných európskych výziev.