3 otázky pre: prof. R. Marsinu, spoluautora Zlatej knihy Slovenska
Dokumenty slovenskej identity a štátnosti
Text a foto: Dušan D. KERNÝ
Ste spoluautorom Zlatej knihy Slovenska – dokumenty štátnosti. Aký význam má príležitostné vydanie k dvadsaťročnici štátu?
Pred rokmi vyšli dva diely Dokumentov slovenskej identity a štátnosti – sú to však objemné knihy, ktorých cieľom bolo obsiahnuť pokiaľ možno všetko. No to je potrebné, ale skôr na štúdium. Preto podľa vydavateľa bolo prepotrebné poskytnúť verejnosti takrečeno ľudovú knihu. Teda nezľaviť nič z už dosiahnutej úrovne vedecky potvrdených faktov, ale dať niečo, čo poskytne stručnejší prehľad. Keďže namiesto niekoľko tisíc strán dokumentov o identite a štátnosti má kniha 150 strán, tento cieľ sa zrejme dosiahol.
Zlatá kniha Slovenska má osem častí. Ktorej ste autorom?
Sú to dokumenty o našej identite a štátnosti a ja sa trvalo zaoberám stredovekom, a teda tieto časti sú mojím podielom. Vybrané sú najdôležitejšie dokumenty, ktoré poskytujú pohľad na identitu a štátnosť. Na začiatku sú samozrejme písomné dokumenty uvádzajúce prvého, podľa mena známeho vládcu na našom území – ním je Pribina, prvý vládca našich predkov. To sa viaže k obdobiu roka 828, teda k vysviacke kostola v Nitre. To je všeobecne a medzinárodne prijaté, uznávané. Potom sú tam dokumenty o cyrilo-metodskej misii, ďalej bula pápeža Jána VIII. Industrieae Tuae, to je jún roku 880. Tým vznikla osobitná cirkevná provincia aj na našom dnešnom území, tým sa kresťanská cirkev stala nezávislou od zahraničia, podliehala iba apoštolskej stolici v Ríme. Pápež Ján VIII. prijal Svätopluka a jeho krajinu pod svoju ochranu, čím ju postavil na úroveň ostatných kresťanských krajín vo vtedajšej Európe.
Ako na vás zapôsobilo prvé predstavenie knihy verejnosti?
Bolo to pôsobivé – veď sa konalo priamo pod sochou Svätopluka.