Michal MÁŠIK
Písať o plesnivých vajciach na pultoch obchodného reťazca ako o aktuálnej ekonomickej téme v časoch, keď je témou číslo jeden v Európe dlhová kríza a hľadanie východísk z nej a na Slovensku prijatie trvalého eurovalu, sa môže zdať na prvý pohľad nemiestne. Po uvedomení si skutočnosti, že nie prvýkrát sme svedkami potravinového škandálu, ktorý ohrozuje zdravie obyvateľstva a možno aj príjmy štátnej pokladnice, sa najnovšia vajíčková aféra javí v úplne odlišnom svetle.
Začiatkom tretieho júnového týždňa objavili inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v predajni reťazca Tesco v bratislavskom Lamači takmer päťsto plesnivých a neoznačených slepačích vajec. Podľa zistení kontroly mali pochádzať z Poľska a do Tesca ich dodala spoločnosť Larim SK. Ako býva dobrým zvykom, zodpovednosť za tento škandál odmieta tak obchodný reťazec, ako aj dodávateľ. Tesco vybavilo celú vec ospravedlnením sa za „problém mechanicky poškodených vajíčok“ s dôvetkom, že dodávateľ vajec je pod stálym veterinárnym dozorom. Dodávateľ odmietol tvrdenia veterinárov o neoznačených vajciach, lebo podľa vyjadrenia jeho generálneho riaditeľa takéto vajcia nenakupuje. Vyrábanie si alibi je síce pochopiteľné, keďže vinníkovi hrozí pokuta až do 200 tisíc eur, ale realita hovorí čosi iné. Podľa zákona za kvalitu potravín zodpovedá ten, kto ich postaví na pulty, teda Tesco, ktorého predstaviteľ zavádzal verejnosť tvrdením o stálom veterinárnom dozore v spoločnosti Larim SK. Pokiaľ ide o dodávateľa, ten mal problémy už v januári toho roku, keď inšpektori odhalili vajcia dovezené touto spoločnosťou z nepovolených chovov v Poľsku. Tri dni po prevalení sa škandálu generálny riaditeľ spomínaného dovozcu pre TASR vyhlásil, že ich spoločnosť dováža na slovenský trh „vajcia od kvalitných výrobcov z Poľska, Česka i od slovenských výrobcov, pričom poľské majú prevahu“, a ministra hospodárstva obvinil z hrubého poškodzovania dobrého mena firmy. Mimochodom, spoločnosti Larim SK šéfuje ktosi s rovnakým menom ako osoba, ktorá stála na čele skrachovanej zdravotnej poisťovne Perspektíva. Tá zanechala po sebe dlhy vo výške 2,23 miliardy korún. Svojho času tento človek na margo prešľapov subjektu, ktorý riadil, vyhlásil: „Potrebovali sme riešiť problémy v jednotlivých regiónoch a realita nám neumožňovala dodržiavať platnú legislatívu.“ Zdá sa, že mu to aj zostalo.