Jazyk umožňuje identifikovať národnú pospolitosť, je jedným z jej základných atribútov
Ivor RIPKA
Dejiny spisovnej slovenčiny nepochybne tvoria nezastupiteľnú súčasť kultúrnych a spoločenských – ba často aj politických – dejín slovenského národa. Slovenský spisovný jazyk ako kodifikovaná a celospoločensky platná i záväzná existenčná forma národného jazyka plní aj úlohu vonkajšieho znaku, ktorý umožňuje identifikovať slovenský národ, je jedným z jeho základných atribútov.
Okrem základnej dorozumievacej, poznávacej a pomenúvacej funkcie má aj funkciu národno-integračnú a národnoreprezentatívnu. Významným míľnikom v dejinách spisovnej slovenčiny, ktorý by nemal ostať neznámy a utajený ani dnešnej generácii Slovákov, je nesporne aj 14. február 1843 – deň, v ktorom sa zrodilo rozhodnutie pripraviť novú štúrovskú kodifikáciu spisovnej slovenčiny na základe kultúrnej stredoslovenčiny severozápadného typu. V odbornej literatúre sa tento deň, v ktorom istým spôsobom vyvrcholilo viacročné úsilie štúrovcov umožniť „rozviťja duchovnjeho života roda nášho Slovenskjeho vlastním naším nárečím“, označuje ako Deň vzkriesenia slovenčiny.
■ KODIFIKÁCIA JAZYKA
Rozhodnutie pripraviť novú kodifikáciu spisovnej slovenčiny nebolo reakciou na nejaký momentálny podnet; naopak výsledkom cieľavedomých ašpirácií a konkrétnych počinov celej štúrovskej generácie, ktorá zohrala významnú úlohu pri rozvíjaní a formovaní narastajúceho národného povedomia Slovákov v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Bernolákovská kodifikácia z konca 18. storočia splnila svoj cieľ, no v novej kultúrno-spoločenskej situácii už nestačila saturovať všetky funkcie spisovného jazyka a v istom zmysle rozdeľovala spoločnosť: bernolákovci uplatňovali vlastnú kodifikáciu a odmietali češtinu. Ako liturgický jazyk ju používali evanjelici, ktorí sa jej navyše pridŕžali aj v iných sférach, a preto v zásade nechceli akceptovať bernolákovčinu. Otázka jednotného jazyka bola dôležitá najmä pri (plánovanom) vydávaní novín. Sám Ľudovít Štúr ešte v polovici 30. rokov 19. storočia obhajoval názor, aby sa v novinách publikovali články v češtine aj v slovenčine; jeho mnohoaspektová činnosť mala v tých časoch slovanský a česko-slovenský charakter. V tomto období sa už spoločensky, literárne i jazykovo výrazne zaktivizovala mladá generácia študentov na lýceách v Levoči, v Banskej Štiavnici a najmä v Bratislave na Katedre reči a literatúry československej, kde Ľudovít Štúr už v rokoch pred odchodom na štúdiá do Halle i po návrate z nich (1840) pôsobil ako nehonorovaný námestník profesora Juraja Palkoviča.
■ FAKTY A FAKTORY
Podľa slov pamätníkov Štúrove prednášky uvádzali jeho poslucháčov – a medzi nich nepochybne patrili aj všetci účastníci stretnutia onoho pamätného stretnutia 14. februára 1843 – priamo do extázy. Potrebu kodifikácie nového a „vzkrieseného“ spisovného jazyka podporovali navyše aj iné fakty a faktory. Významnú podporu znamenal nástup romantizmu ako nového umeleckého smeru, ktorého dominantou v poézii sa stala spätosť s ústnou ľudovou slovesnosťou (študenti ju poznali najmä zo zbierok Pavla Jozefa Šafárika a Jána Kollára), v próze zasa s národnými dejinami. A Štúrovi študenti boli popri národnobuditeľskej práci činní aj literárne. Viacerí historici prezentujú názor, že veľkým povzbudením pre štúrovcov v ich odhodlaní prijať novú kodifikáciu spisovnej slovenčiny a vydávať v nej noviny, ktoré sa mali stať „hlásnikom slovenského života v slovenskom jazyku“, boli aj petície z jednotlivých žúp. Staršie nitrianske a oravské petície počtom podpisov prekonávali masové turčianske, tzv. košutovské petície (zorganizoval ich zeman a statkár Juraj Košut), zaslali ich Ľ. Štúrovi v dvoch „vlnách“ koncom roka1842.
■ 
Viaceré údaje o „kodifikačnom rozhodnutí“, späté s pamätným 14. februárom 1843, nachádzame najmä v osobnej korešpondencii Ľudovíta Štúra a jeho najbližších spolupracovníkov. Bádatelia sa opierajú najmä o prípisok Samuela Bohdana Hroboňa na liste, ktorý mu Ľ. Štúr napísal 24. 9. 1844. Ľ. Štúr v ňom odporúča Hroboňovi Janka Gábera-Lovinského, poberajúceho sa na štúdium do Nemecka cez Prahu, v ktorej sa vtedy Hroboň zdržiaval. List bol stručný, lebo všetko potrebné mal povedať práve jeho doručiteľ. Podľa rozprávania J. Gábera S. B. Hroboň na list pripísal: „Deň skríseňja slovenčini 14 Únor 1843 mezi 3 a 5 po poludňi: L. Štúr, J. Rimavskí, Samko Vozár, Janko Kalinčjak, Janko Lovinskí, ku koncu Samko Štúr.“ Toto historické stretnutie sa konalo v Štúrovom byte na Panenskej ulici v Bratislave (dnes č. 1). Títo mladí, sotva dvadsaťroční muži (Gáber, Francisci a Kalinčiak sa narodili r. 1822, Vozár, ktorý ako 27-ročný zomrel, dokonca r. 1823; Samuel Štúr, Ľudovítov mladší brat, sa narodil r. 1818) si v zložitej situácii jasne uvedomili osobitosti slovenskej reči a dôležitosť i potrebu novej kodifikácie. Jednoznačne a s nadšením podporili široko koncipované a náležite odôvodnené emancipačné úsilie a počiny Ľudovíta Štúra.
Po 14. februári 1843 nasledovali rýchlo ďalšie kroky priamo súvisiace s kodifikáciou spisovnej slovenčiny. Ľ. Štúr podal hneď 21. februára ďalšiu – v poradí už štvrtú – žiadosť o vydávanie novín, teraz už so slovenským názvom: Slovenskje Národňje Novini. Pred prázdninami predniesol v lýceu oficiálnu „lúčivú“ reč J. Francisci ešte po česky, ale J. Gáber sa lúčil už po stredoslovensky. Predovšetkým o spisovnej slovenčine rokovali Štúr, Hurban a Hodža potom 11. – 16. júla na fare v Hlbokom, kde bol Hurban evanjelickým kazateľom.
■ HOLLÉHO PODPORA
Vlastnú predstavu o podobe novej kodifikácie spisovnej slovenčiny predložili a odôvodnili štúrovci z úcty k najvýznamnejšiemu bernolákovskému autorovi aj Jánovi Hollému na fare v Dobrej Vode 17. júla 1843. J. Hollý ich kroky odobril a ich úmysly schválil. Verejnou deklaráciou nového slovenského spisovného jazyka sa stala „sednica“ novozaloženého spolku Tatrín v Liptovskom Mikuláši 26. – 28. augusta 1844. Tu našla vyvrcholenie a naplnenie myšlienka, po prvý raz jednoznačne deklarovaná práve 14. februára 1843: prijatá nová kodifikácia „vzkriesila“ slovenský spisovný jazyk a otvorila cestu jeho ďalšiemu kontinuitnému rozvoju a vývinu v nasledujúcich. obdobiach.
Medzititulky SNN