Čarovný prútik na oživenie konkurencieschopnosti
Text: Róbert HÖLCZ – Foto: Epoch Times Slovensko – gettyimages.com
Mário Draghi, taliansky profesor ekonómie, guvernér talianskej centrálnej banky, dve funkčné obdobia prezident ECB a napokon aj predseda talianskej vlády, vypracoval v roku 2024 na žiadosť predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej správu o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti na obdobie rokov 2028 ‒ 2034. Z analýzy vyplynulo, že budúci rast HDP nebude stimulovaný rastúcou populáciou, ale produktivitou práce, čo si bude vyžadovať do konca roka 2030 výdavky na vedu, výskum a inovácie s objemom 750 až 800 miliárd eur.
Kde v EÚ získať taký objem peňazí, keď priemerný hospodársky rast v eurozóne nebude vyšší ako jedno percento, keď miera priemerného verejného dlhu k HDP je na úrovni 90 percent, keď predstavitelia NATO požadujú zvýšiť výdavky až na 5 percent HDP, keď v európskom rozpočte je osobitná kapitola výdavkov na Ukrajinu… Takto by sme v naliehavých otázkach mohli pokračovať aj bez poznania budúcich výdavkov spojených aj s nepriaznivou geopolitickou situáciou.
Podľa Európskej komisie majú štáty Európskej únie úspory až 30 biliónov eur. Tie by sa mali investovať v súlade so 170 všeobecnými návrhmi Draghiho správy. V kontexte jeho návrhu schválila Európska komisia v marci 2026 projekt pod názvom Únia pre úspory a investície, v ktorom sú vymenované opatrenia využívania úspor na investície na podporu európskej konkurencieschopnosti aj ekonomického rastu.
■ KAPITÁLOVÝ TRH
Základným predpokladom fungovania projektu je, že držitelia úspor budú mať priamy prístup na kapitálový trh prostredníctvom finančných nástrojov. Úspory by sa mali investovať do reálnej ekonomiky, malých a stredných podnikov, ako aj do infraštruktúry, čo bez dokončenia únie kapitálových trhov a posilnenia bankovej únie nebude možné. Pod úniou treba rozumieť vytvorenie jednotného kapitálového trhu, ktorý umožní sporiteľom efektívne a bezpečne investovať ich úspory a tak zlepšiť možnosti financovania pre firmy bez rozdielu, kde sa nachádzajú. Pod posilnením bankovej únie treba rozumieť len podnikanie bánk podľa jednotného súboru pravidiel. Sem patrí aj oživenie sekuritizácie ako možnosť premeniť nelikvidačné aktíva, čo sú úvery, na likvidačné aktíva ‒ cenné papiere.
■ PODNIKANIE S ÚSPORAMI
Európska komisia si uvedomuje, že Únia nebude efektívne fungovať, pokiaľ nebudú odstránené prekážky, a preto aj jej súčasťou je ich odpis a navrhované riešenia na ich odstránenie. V podstate ide o zjednodušenie regulačného rámca tak, aby sa účastníkom umožnilo podnikať s úsporami vo všetkých členských štátoch Únie pri zníženej byrokracii, čím sa aj umožní zefektívniť dohľad pri odstraňovaní prekážok vyplývajúcich možno aj z rozdielnych vnútroštátnych predpisov. Európska komisia si tak kladie za cieľ vytvoriť aj na starom kontinente jednotný a silný európsky kapitálový trh, na ktorom sa bude so všetkým účastníkmi zaobchádzať primerane rovnako. Aj bez vytvorenia lepšieho investičného a pre držiteľa úspor i bezpečného prostredia nebude totiž zabezpečený pre investorov jednoduchý prístup.
Koaličná vláda predpokladá vypracovať stratégiu budúceho vývoja na Slovensku do roka 2040, s čím súvisí aj vypracovanie a schválenie štvrtého konsolidačného balíka, ktorý by nemal zvyšovať príjmy do štátneho rozpočtu od daňových poplatníkov, ale len znižovať výdavky zo štátneho rozpočtu. V opačnom prípade nám hrozí, že do roka 2030 bude slovenská ekonomika vykazovať verejný dlh až nad 100 percent k HDP. Jedným z predpokladov zlepšenia konkurencieschopnosti Európy bude aj schválený projekt Únie úspor a investícií, ktorým sa predpokladá zvyšovanie bohatstva domácností a lepšia podpora podnikateľov k možnosti financovania predmetu podnikania.
