Skromný oráč na poli národnom

Text a foto: Viktor PODHORANSKÝ

Matičiari z Liptovského Mikuláša si vo štvrtok 12. marca na Vrbickom cintoríne pripomenuli 180. výročie narodenia spisovateľa, pedagóga a národného pracovníka Rehora Urama  PODTATRANSKÉHO. Spomienkové stretnutie bolo venované osobnosti, ktorá síce nepatrí medzi najznámejšie mená slovenskej literatúry, no svojou prácou prispela k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života.

Rehor Uram Podtatranský, vlastným menom Gregor Uram, sa narodil 12. marca 1846 v Liptovskom Mikuláši v rodine remeselníka. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a neskôr na lekárskej fakulte vo Viedni. Medicínu napokon opustil a v roku 1872 absolvoval učiteľskú prípravku v Kláštore pod Znievom. Potom pôsobil ako učiteľ vo svojom rodnom meste. Do povedomia sa zapísal najmä ako autor literatúry pre deti. V básňach, rozprávkach a povestiach nadväzoval na tradície slovenskej národnej literatúry. Jeho tvorba mala výrazný osvetový a náboženský charakter a publikoval ju najmä v dobových časopisoch.

Hoci jeho literárna tvorba nepatrí medzi najvýraznejšie prúdy slovenskej literatúry, jej význam spočíval najmä v tom, že pomáhala udržiavať slovenského čitateľa pri domácej literatúre v čase, keď jej bol nedostatok.

Spomienkové stretnutie pri jeho hrobe otvoril predseda Krajskej rady Matice slovenskej Žilinského samosprávneho kraja Milan Stromko, ktorý zarecitoval Podtatranského báseň Slovenská Matica. O živote a diele spisovateľa následne hovoril spisovateľ, člen Výboru Matice slovenskej Peter Vrlík. Pripomenul, že Podtatranský bol s Maticou slovenskou spätý po celý život. Do jej radov vstúpil už v roku 1874 a v roku 1919 sa ako 73-ročný podieľal na jej znovuoživení.

Súčasťou pietneho stretnutia bolo aj položenie venca k hrobu tejto osobnosti slovenského kultúrneho života. Veniec položili prvý podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec a predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Ferdinand Chovanec.