V posledných týždňoch by ste v rebríčkoch vyhľadávaných slovných spojení na sociálnych sieťach našli pojem „otvorená kultúra“ na najvyšších priečkach. Istá skupina našej spoločnosti sa rozhodla, že je tá pravá, jediná a najlepšia kultúra, akú náš národ potrebuje. Svoje hnutie odporu pomenovali „otvorená kultúra“. Je to asi preto, lebo sú otvorení všetkej kultúre a umeniu na Slovensku. Opak je však pravdou. Viac by sa im hodil názov „zatvorená kultúra“.
Ich požiadavky môžu navonok znieť fajn – spravodlivosť v rozdeľovaní verejných financií v kultúre a umení. Je to skvelá myšlienka, veď tak by to malo byť. Lenže tu narazila kosa na kameň, respektíve lepšie povedané na minulosť. Realita je vcelku jednoduchá. V rámci dotačných schém z verejných financií v oblasti kultúry a umenia nastali zmeny a niektoré projekty (či už knihy, festivaly, podujatia, podniky, kluby) zrazu začali dostávať menej financií, prípadne im boli znížené dotácie na nulu. A tu prichádzame k neuralgickému bodu celého problému – peniaze. Preto sa treba opýtať – ide protestujúcim v skutočnosti o spravodlivé delenie dotácií z verejných zdrojov alebo sa ozývajú len preto, že dostávajú menej? Odpoveď je jednoduchá a v tomto prípade je to tá druhá možnosť. V skutočnosti im nejde o žiadnu spravodlivosť, ale o svoje projekty a príjmy.
Netreba byť naivní. Niektorí žiadatelia na týchto rôznych dotáciách z verejných zdrojov pekne zarobili. Nebolo to tým, že ich podujatia či umenie boli veľkolepé a prínosné. Dlhé roky totiž v týchto umeleckých fondoch fungovali (a do istej miery stále fungujú) rôzne skupiny prevažne progresívneho a liberálneho charakteru, ktoré veľmi ochotne dohadzovali „svojim ľuďom“ dotácie, vďaka ktorým dlhé roky fungovali. Aj to by sa dalo ospravedlniť, ak by výsledky tých projektov mali pozitívny dosah na rozvoj slovenskej kultúry. O tom by sa však dalo pochybovať. Treba tiež povedať, že spytovať svedomie si môžu najmä sami, a to z jedného jednouchého dôvodu. Prečo nastali takéto radikálne zmeny v dotačných schémach? Nebolo to práve preto, že v týchto projektových schémach fungoval spomínaný systém „našich ľudí“? Že sa vyradzovali mnohé dobré projekty len preto, aby dostali dotácie na rôzne nezmysly „naši kamaráti“? Protestovať im nikto nezakazuje, a ani nezakáže (na rozdiel od covidového obdobia). Treba mať však aspoň akú-takú sebareflexiu.
Každá minca má však dve strany. Áno, aj v tomto prípade sa zmeny možno dali urobiť trochu lepšie. V tomto prípade platí ‒ keď sa rúbe les, lietajú triesky. Totiž o dotácie predovšetkým z Fondu na podporu umenia prišli aj mnohé dobré projekty, a to nie je spravodlivé. Možno treba vymyslieť iný systém prerozdeľovania dotácií. Nebolo by vhodné sa vrátiť k modelu z minulosti a všetky dotačné schémy z oblasti umenia a kultúry dať priamo pod ministerstvo kultúry? Asi nie. Zmena bola nutná, potrebovali sme sa pohnúť z miesta. Nateraz treba nájsť spravodlivý a čestný systém na podporu kultúry.
Text: Peter SCHVANTNER – Foto: SITA/Tomáš Susko
