Čo chce a kam mieri pestrofarebný homosexuálny cirkus pod dúhovou vlajkou
Ján KŠIŇAN – Foto: TASR/www.teraz.sk
Začiatkom júna sme mali v Bratislave opätovne možnosť prizerať sa pestrofarebnému dúhovému výjavu. Sexuálna menšina znova mala neodbytné nutkanie prezentovať svoju nespokojnosť s jej aktuálnym postavením v našej „spiatočníckej“ spoločnosti a obnažovať svoje myšlienky do úplnej nahoty, a to miestami i doslovne.
Takéto demonštrácie negatívne zasahujú tradičné kresťanské cítenie u nás. Dokedy dokážeme odolávať? A čo naše deti? Veď za silnej asistencie médií je takmer nemožné časom nepodľahnúť. Také sú trendy. Najmä tí mladší, ktorí budú už o pár rokov tvoriť kostru našej spoločnosti a teraz si v nej iba hľadajú svoje stabilné miesto, sú dennodenne ohlupovaní mediálnymi sedatívami obrovskej sily. Všetky tie stupídne seriály, reality šou a plytké, lacné (väčšinou americké) situačné komédie, v ktorých im tvorcovia pre istotu hlučne naznačujú, v ktorých pasážach sa treba smiať a pod., naše deti systematicky deformujú. Relativizácia hodnôt, morálky a prirodzených autorít je na obrovskom vzostupe a vedie nás pomaly, ale isto do vlastnej záhuby. Je to len otázka času...
■ DEMONŠTRUJÚ PODSTATU
Neprirodzená je aj obscénna forma, akou prezentuje sexuálna menšina svoje požiadavky. Už tento samotný spôsob podania môže čo-to napovedať o skutočnom charaktere a poslaní ich „hnutia“. Liberálne zmýšľajúci poslanci nás začali ihneď z miesta činu (v pozadí s bubnujúcim pochodom) vo večerných správach poučovať o správnosti takýchto aktivít a tiež o tom, ako sa náš štát macošsky správa k homosexuálom a nevytvára im dostatočný priestor na plnohodnotný život a prezentáciu ich pomýlených teórií. Celý problém teda otočili o 180 stupňov s cieľom vzbudiť ľútosť nad ich nespravodlivým utlačovaním a získať tak na svoju stranu ďalšie poblúdené duše. Veď protesty proti týmto pochodom evidentne nie sú zamerané proti existencii homosexuality ako takej, ale jednoznačne proti zrovnoprávneniu pochybných zväzkov na úroveň sviatosti manželstva muža a ženy, posvätného a funkčného základu tradičnej rodiny, a tiež proti adopcii detí do tohto „citovo vrúcneho“ prostredia.
Podobne sa blysla naša popredná sociologička Z. Kusá svojím prepytujem odborným názorom: „Pre zdravý citový vývoj dieťaťa je dôležité, aby vyrastalo v prostredí citovo vrúcnom, intímny život rodičov je skutočne sekundárnou záležitosťou.“ Nasledovala ďalšia doslova groteskná postavička, redaktor RTVS J. Hrabko, ktorý vyjadril presvedčenie, že ak by sa väčšina našej konzervatívnej spoločnosti nechala ovplyvniť a legitimizovala by ich požadované nadpráva (najmä v oblasti adopcie detí), žilo by sa tu vraj lepšie. Nezabudol sa pritom nemiestne odvolávať na výroky typu: „Ži a nechaj žiť,“ či dokonca: „Miluj blížneho svojho,“ pričom asi aj sám tuší, že nechať niekoho žiť či milovať ho, pravdepodobne nemá nič spoločné s povoľovaním výchovy nevinných detí v homosexuálnych zväzkoch. V pozadí nezostal ani sám najmienkotvornejší karikaturista s „čisto slovenským“ menom Ytoohs či pani Šprochová, ktorá si povzdychla v jednej z televíznych relácií, vraj kedy už budeme natoľko civilizovaní ako naši bratia v Česku, kde sú podobné požiadavky menšiny už dávno legálne?
■ KTO POVIE: DOSŤ!
Odporúčal by som všetkým spomenutým bojovníkom za „pravú slobodu a ľudské práva“, aby svoje deti rozhodne neváhali čím skôr zveriť na výchovu do týchto bezproblémových a „citovo vrúcnych“ zväzkov. Azda by čoskoro zmenili názor. Navyše zámerné prehliadanie zvýšenej miery kriminality, drogových závislostí, promiskuity, zvrátenosti a najmä pohlavných chorôb v týchto zväzkoch pôsobí na prvý pohľad normálne uvažujúceho človeka podozrivo, zavádzajúco a demagogicky.
Pred dvoma rokmi sa riaditeľka pochodu „dušovala“, že im predsa o žiadne adopcie nejde, že to len extrémisti zavádzajú a negatívne ovplyvňujú verejnú mienku. A dnes je to jedna zo základných požiadaviek toho pestrofarebného cirkusu!
Veľmi smutné je, že sa o tom vôbec musíme verejne zhovárať. Veď je to celé také úžasne samozrejmé, že mi to akosi podvedome pripomína tú známu rozprávku o cisárových nových šatoch. Len kde nájdeme to dieťa, ktoré nahlas zakričí do spiaceho davu, že ten cisár je nahý, teda v našom prípade, že ujo a ujo predsa nie sú manželia? Kým sa to dieťa nenájde, ozývame sa my.
■ NA VLÁDNEJ ÚROVNI
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť by sa mohla v budúcnosti rozšíriť aj o výbor pre ľudí s neheterosexuálnou orientáciou. Nedávno to potvrdil šéf Rady a terajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V prípade, že by bol vznik takéhoto výboru opodstatnený, nevylúčil ani možnosť, že by člen LGBT komunity mohol byť aj členom Rady, v ktorej budú zastúpení i viacerí ministri.
„My zvážime, aké máme výbory a predložíme vláde návrh na ich ďalšiu úpravu alebo rozšírenie, čiže je dosť pravdepodobné, že s takým návrhom pomerne rýchlo prídeme,“ povedal Lajčák. Podľa jeho slov nezaregistroval v rámci vládneho Smeru‑SD nijaký politický problém, ktorý by bránil priechodnosti takejto zmeny.
Rozhodnutie o tom, či takýto výbor nakoniec skutočne vznikne, bude podľa Lajčáka závisieť od toho, či na to bude skutočne dôvod. „Rozhodnutie bude prijaté na základe opodstatnenosti, nie sympatií alebo antipatií,“ priblížil budúcu platformu rozhodovania minister.
Na vytvorenie takéhoto výboru v Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v poslednom období verejne vyzvali predstavitelia niekoľkých združení ľudí s neheterosexuálnou orientáciou.