Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú pokles podpory koaličných strán. Máme síce skúsenosti, že ich výsledky takmer vôbec neboli totožné s výsledkami doterajších parlamentných volieb, netreba ich však brať na ľahkú váhu. Merania podpory politických subjektov zachytávajú momentálne politické preferencie slovenských voličov. A tie dnes nie sú v prospech vládnej koalície. Dôvodov je hneď niekoľko.
Tým prvým a najdôležitejším je fakt, že štvrtá vláda Roberta Fica prevzala štát a verejné financie v žalostnom stave. Nekompetentné vládnutie vlád pod vedením Igora Matoviča a Eduarda Hegera zvýšilo zadlženosť štátu najmä prijatím reformy daňového bonusu. Pomoc mladým rodinám na jednej strane je, samozrejme, v poriadku, nesmie však byť na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Vtedajší minister financií Igor Matovič prišiel s týmto nápadom v čase vrcholiacej pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine. Obe tieto udalosti nemalým spôsobom zaťažovali náš štátny rozpočet. Objavujú sa tiež podozrenia, že v rokoch 2020 až 2022 štát pod rúškom boja proti koronavírusu nehospodárne nakladal s nemalými finančnými prostriedkami najmä v prevádzkovaní mobilných odberových miest (MOM), na čo upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad SR.
Spolu s reformou daňového bonusu vytvorila bývalá štvorkoalícia časovanú bombu pre budúcu vládnu garnitúru. Pokiaľ sa premiér Robert Fico chcel vyhnúť takzvanej gréckej ceste, musel ísť cestou nepopulárnych konsolidačných opatrení. Jedným z nich bolo aj zavedenie transakčnej dane pre podnikateľov a živnostníkov. Napriek návrhu Hlasu-SD a SNS o jej úprave konsolidácia ako celok neprospela k popularite súčasnej koalície. K jej klesajúcej podpore neprispeje ani ďalší balík konsolidačných opatrení, ktorý bude pre úplné ozdravenie verejných financií nutné bezpodmienečne prijať. Aj keď je pravda, že väčšina voličov Smeru-SSD, Hlasu-SD a SNS rozumie, prečo vláda prijíma tieto nepopulárne opatrenia, takzvaní nerozhodnutí a skákajúci voliči sú momentálne na strane opozície.
Druhým a nemenej dôležitým faktom poklesu celkovej podpory vládnych strán je nenaplnenie ich predvolebných sľubov o očiste od nečestných vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov, ktorí sa v rokoch 2020 až 2023 podieľali na likvidácii princípov právneho štátu. Táto skutočnosť môže mnohých koaličných voličov demoralizovať do takej miery, že v najbližších parlamentných voľbách si neuplatnia svoje volebné právo.
Tretím a posledným faktom, prečo súčasná koalícia stráca podporu, sú dozvuky z nedávno skončenej vládnej krízy, ktorá trvala takmer rok od zvolenia vtedajšieho predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho za hlavu štátu. Podľa platnej koaličnej zmluvy mala na tento post nárok strana Hlas-SD. Neadekvátnu ambíciu v rozpore s dohodou v koalícii byť predsedom parlamentu mal aj predseda SNS Andrej Danko. Spor Hlasu-SD a SNS otravoval verejnosť do takej miery, že sklamaní koaliční voliči strácali vieru v to, že vládni politici budú na prvom mieste riešiť ich každodenné problémy. Počas jej trvania sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Z poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS odišli niekoľkí poslanci, ktorí v prípade uspokojenia ich vlastných ambícií by naďalej deklarovali podporu koalície. Situácia gradovala až tak, že istý čas boli v hre aj predčasné voľby. A preto hlavne preferencie dvoch menších vládnych strán začali klesať. Národniari pritom padli takmer úplne na dno.
Text: Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR – FOTO: TASR/M. Baumann