Matica slovenská na pôde Matice lužickosrbskej
Lukáš PERNÝ – Foto: archív SNN
Delegácia Matice slovenskej bola 19. až 22. mája po desaťročiach vôbec prvou oficiálnou vrcholovou slovenskou kultúrnou ustanovizňou, ktorej zástupcovia navštívili menšinu Lužických Srbov v Nemecku, kde ich žije šesťdesiattisíc. Lužickí Srbi majú vlastnú Maticu lužickosrbskú (Matice Serbská). Jej prvým predsedom bol Ján Arnošt Smoler. Medzi výrazné a Lužickým Srbmi uznávané osobnosti sa radí aj duchovný, prekladateľ Nové Zákona a zakladateľ časopisu Katolski Posoł Michał Hórnik, ktorého hrob je symbolicky zdobený sochami Cyrila a Metoda. Matica Serbská vznikla v roku 1847 na popud Jána Kollára a Ľudovíta Štúra. Kultúrne styky s Lužickými Srbmi tiež viedol cez Lužický seminár v Prahe aj bernolákovec profesor Martin Hattala.
Matičná delegácia sa najprv zastavila v Prahe pri mieste posledného odpočinku Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika, ktorý má v tomto roku 230. výročie narodenia, a to na Olšanskom hřbitově, kde symbolicky položili veniec. Náhrobok Šafárika je zlom stave, preto bude Matica iniciovať jeho rekonštrukciu. Pri príležitosti jeho výročia v septembri pripravuje medzinárodnú konferenciu, na ktorú pozvali i zástupcov Lužických Srbov a súčasne dohodli vydanie lužickosrbského tematického čísla Slovenských pohľadov.
- ROZSIAHLY ARCHÍV
Delegácia Matice slovenskej, vedená jej predsedom Mariánom Gešperom, zavítala do mesta Budyšín na území Horných Lužíc. Pri tejto príležitosti navštívila 7 600-člennú inštitúciu, ktorá zastrešuje aktivity 60-tisícovej národnostnej menšiny Lužických Srbov DOMOWINA (riaditeľ Dawid Statnik), vzdelávacie centrum WITAJ (riaditeľ Beate Brězan), nakladateľstvo DOMOWINA a redakciu večerníka Serbske Nowiny (šéfredaktor Syman Petr Cyž), Lužickosrbský inštitút (riaditeľ Fabian Kaulfürst) a jeho rozsiahlu centrálnu bibliotéku, Lužickosrbské múzeum a okolité evanjelické a katolícke farnosti Hodźij (Göde) s 800-ročnou krstiteľnicou, ktorú vedie Ch. Rummel a Baćoń (Storcha), so sochami sv. Cyrila a Metoda a sv. Benna, ktorú spravuje kňaz a redaktor Katolíckeho posla Gerat Wornar, patróna Lužických Srbov.
- SLOVANSKÉ FARBY
Delegácia MS si v centrálnej bibliotéke pozrela vôbec najstaršie lužickosrbské knihy, ktoré pochádzajú až zo 16. storočia a oboznámili sa s činnosťou Lužickosrbského inštitútu (1951), ktorý je zameraný na kulturológiu, jazykovedu, literárnu vedu a digitalizáciu lužickosrbských písomností (Pozn, autora: filologický výskum kultúry Lužických Srbov sa označuje ako sorabistika). Serbski inštitút predstavil vedúci katedry lingvistiky Dr. Fabian Kaulfürst. Inštitút je rovný akadémii vied, plní však aj podobné funkcie ako naša Matica. Sorabistika sa tiež vyučuje od roku 2010 na Univerzite v Lipsku, avšak dominantne sa jej venujú práve v Serbskom inštitúte, ktorý má okolo 80 pracovníkov.
Delegáciu sprevádzal mestom Budyšín expredseda ich Matice, básnik, hudobný redaktor známej relácie Ein Kessel Buntes, ocenený Cenou Ćišinskeho, Jurij Łušćanski. Lužicko-srbská vlajka vychádza zo slovanských farieb modrej, červenej a bielej. Diskutovalo sa aj o osobnostiach, pričom najfrekventovanejšie spomenutí boli dejatelia, spisovatelia, dramatici, básnici, prozaici, redaktori ‒ Smoler, Hórnik, Muka, Zejler, Ćišinski, Kosyk, Brězan, Lorenc, Witkojc, Dyrlich, Domašcyna, Schirach, Lorenc-Zalěski, Prihonsky a Koch.
